Príručka pre pilotné mestá je výstupom v rámci pracovného balíka 4 (WP4) projektu NetZeroCities (NZC), ktorý sa zaoberá návrhom a realizáciou programu pre pilotné mestá prostredníctvom otvorenej výzvy na predkladanie návrhov a následného grantového programu.

Cieľom tejto príručky je pomôcť mestám pri príprave návrhov na predloženie v rámci otvorenej výzvy, poskytnúť usmernenia týkajúce sa rozsahu, zámerov a cieľov programu Pilotné mestá a širšej metodiky projektu NZC, oboznámiť s kľúčovými pojmami a terminológiou a uviesť odkazy na užitočné zdroje, nástroje a prípadové štúdie súvisiace s touto tematikou.

Príručka pre pilotné mestá je publikácia, ktorá má slúžiť ako podpora a vodítko pre mestá, ktoré sa chcú prihlásiť do programu NZC Pilot Cities.

Obsahuje podporu a usmernenia týkajúce sa kontextu a zamerania programu NZC Pilotné mestá (vrátane harmonogramu výzvy), predstavuje kľúčové pojmy, terminológiu a zložky programu a v prípade potreby aj ďalšie zdroje, odkazy, prípadové štúdie a príklady, ktoré môžu mestá využiť pri príprave svojej žiadosti.

Táto príručka môže byť aktualizovaná v prípade, že sa podporné informácie zmenia a/alebo budú k dispozícii. K dispozícii budú často kladené otázky (FAQ), ak sa dotazy a následné odpovede týkajú všetkých potenciálnych uchádzačov.

Okrem tejto príručky budú pri otvorení výzvy (v súlade s harmonogramom uvedeným v bode 2.1) zverejnené usmernenia k výzve, ktoré budú obsahovať výzvu na predkladanie návrhov, hodnotiace a výberové kritériá, ako aj technické informácie týkajúce sa procesu podávania žiadostí.

Táto príručka bola zostavená s cieľom zabezpečiť, aby bola pre mestá, ktoré zvažujú prihlásenie sa do pilotného programu NZC, nielen informatívna, ale aj inšpiratívna, a je koncipovaná tak, aby odpovedala na nasledujúce otázky (Pilotné mestá):

• Prečo je táto [časť/téma] relevantná pre NZC a výzvu pre Pilotné mestá?
• V čom spočíva prínos alebo význam tejto informácie pre mestá pri príprave ich návrhu?
• Existujú nejaké relevantné príklady a prípadové štúdie?
• Na aké zdroje a/alebo budúce zdroje a služby platformy NZC by sa mali mestá zamerať?
• Zhrnutie: Aké otázky by si mali mestá položiť v súvislosti s touto časťou/témou?
• Aké kľúčové pojmy by mal slovník obsahovať?
• Je potrebné priložiť nejaké formálne referencie?

Ako čítať túto príručku:

• Príručka je vo všeobecnosti zostavená v súlade s usmerneniami výzvy a hodnotiacimi kritériami, hoci jej hlavným cieľom bolo podporiť mestá v hľadaní nápadov a premýšľaní ešte pred podaním žiadosti.
• Kľúčové pojmy a pojmy, ktoré sú zvýraznené tučným písmom a modrou farbou, sú definované pre potreby programu NZC Pilotné mestá a nájdete ich v slovníku pojmov.
• V súlade s usmerneniami k výzve upozorňujeme, že v prípade žiadosti podanej viacerými mestami v rámci výzvy pre Pilotné mestá sa pod pojmom „mesto“ v tomto dokumente rozumie skupina miest alebo každé mesto, ktoré je súčasťou tejto skupiny.

Mestá sú centrami hospodárskej činnosti, tvorby vedomostí, inovácií a nových technológií a ovplyvňujú kvalitu života občanov, ktorí v nich žijú alebo pracujú, čím podstatne prispievajú k blahobytu európskych komunít. Hrajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľa Európskej zelenej dohody (EGD) znížiť emisie o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť Klimatickú neutralitu do roku 2050. Mestá zaberajú len 4 % územia EÚ, no žije v nich 75 % občanov EÚ. Okrem toho mestá spotrebúvajú viac ako 65 % svetovej energie a zodpovedajú za viac ako 70 % celosvetových emisií CO2. V roku 2014 žili v mestských oblastiach traja zo štyroch občanov EÚ a očakáva sa, že tento počet do roku 2050 vzrastie približne na 83,7 %.

Zmierňovanie klimatických zmien je preto vo veľkej miere závislé od opatrení v mestách prostredníctvom ekologickej a digitálnej transformácie. Očakáva sa, že misijné mestá budú v tejto transformácii hrať vedúcu úlohu tým, že dosiahnu Klimatickú neutralitu do roku 2030 a zároveň svojim občanom poskytnú čistejší vzduch, bezpečnejšiu dopravu a menej dopravných zápch a hluku. Ciele misie EÚ pre klimaticky neutrálne a inteligentné mestá („Misia „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá") sú dosiahnuť do roku 2030 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných európskych miest a zabezpečiť, aby tieto mestá fungovali ako centrá experimentovania a inovácií, ktoré umožnia všetkým európským mestám nasledovať ich príklad do roku 2050.

Tento ambiciózny cieľ predstavuje mimoriadny úlohu a bude si vyžadovať zásadné a systémové zmeny. Kľúčovú úlohu zohrá vedenie vlády, rovnako ako opatrenia zo strany priemyslu, vzdelávacích a výskumných inštitúcií a občianskych organizácií, čo si vyžiada zosúladenie politík, riadenia a spôsobu zabezpečenia potrebných kapitálových investícií.

Aby mohla iniciatíva Cities Mission dosiahnuť svoje ciele, bude musieť pomôcť prekonať aj závažné prekážky, ktoré v súčasnosti bránia veľkej skupine miest v dosiahnutí cieľa Klimatickej neutrality do roku 2030. Mnohé mestá a mestské organizácie uviedli, že hoci chcú napredovať ďalej a rýchlejšie, narážajú pri tom na prekážky, ako sú ich prevádzková kapacita a schopnosti, dostupnosť finančných prostriedkov a potreba získať politickú podporu tak u voličov, ako aj v rámci jednotlivých krajín. Ide o konkrétne príklady mnohých ťažkostí, s ktorými sa mestá stretávajú na ceste k Klimatickej neutralite, hoci nie sú nevyhnutne jedinými.

V oblastiach, ako je mestská mobilita a energetická efektívnosť budov, charakteristické črty miest – napríklad vysoká hustota obyvateľstva a geografická koncentrácia – ponúkajú príležitosti na inovácie, ktoré môžu mať veľký vplyv na dosiahnutie Klimatickej neutrality. Mestá tvoria významnú časť európskeho stavebného fondu, kde je renovácia nevyhnutná na úsporu energie na ceste k Klimatickej neutralite. To môže priniesť obrovské (a viditeľné) „vedľajšie prínosy“, ako je lepšia kvalita vonkajšieho a vnútorného ovzdušia, menšie dopravné zápchy, zdravšia aktívna mobilita a zdravšie, odolnejšie voči klimatickým zmenám a pohodlnejšie budovy; menej úmrtí na cestách, menej hluku a čistejšie, krajšie a hodnotnejšie mestské prostredie. Inými slovami, existuje silný a pozitívny „prelievací“ efekt politických opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov (GHG) v mestách, ktorý im pomôže získať podporu pre takéto opatrenia medzi občanmi.

Riešenia pre inteligentné mestá a zdieľanie údajov vo veľkom meradle ponúkajú možnosti plánovať, realizovať a monitorovať znižovanie emisií v celom rade odvetví, ako sú mestská mobilita, energetická efektívnosť budov, monitorovanie znečistenia ovzdušia, hospodárenie s vodou a odpadom.

Vzhľadom na to, že väčšinu investícií potrebných na dosiahnutie uhlíkovej neutrality budú musieť priamo alebo nepriamo vynaložiť občania, vlastníci nehnuteľností, dodávatelia energií, developeri infraštruktúry, podniky a ďalšie zainteresované strany (podľa odhadov spoločnosti Material Economics v tejto štúdii totiž len 17 % investícií priamo vynaložia mestá), budú mestá zohrávať kľúčovú úlohu pri mobilizácii ostatných zainteresovaných strán prostredníctvom využitia svojich plánovacích právomocí, svojej úlohy ako akcionárov verejných služieb, prostredníctvom iniciatív zameraných na občanov, prostredníctvom využívania stimulov a prostredníctvom katalyzovania investícií zameraných na viaceré zainteresované strany.

Zdroje a ďalšie iniciatívy

• Platforma NZC Mission Platform bude obsahovať Úložisko znalostí s prípadovými štúdiami a príkladmi, ktoré poslúžia ako inšpirácia a orientácia, ako aj riadiaci panel, prostredníctvom ktorého budú mestá môcť sledovať a porovnávať dosiahnutý pokrok. Okrem toho bude obsahovať mapu inovačných ekosystémov, na ktorej budú vyznačené európske klastre, inkubátory a podporné programy, ktoré pomáhajú technologickým firmám poskytujúcim udržateľné riešenia pre mestské klimatické stratégie.
• Hnutie Living-in.EU sa snaží urýchliť digitálnu transformáciu tak, aby pomohlo mestám a komunitám riešiť celý rad spoločenských výziev, najmä tých, ktoré vyplývajú zo zmeny klímy.
• Európsky klimatický pakt.
• Iniciatíva Nový európsky Bauhaus (NEB) zameraná na transformáciu miest s ohľadom na Klimatickú neutralitu.
• Mannheimská deklarácia, ktorú presadzuje organizácia ICLEI, s cieľom podporiť mestá pri vypracúvaní a zavádzaní „miestnych zelených dohôd“, ako aj Nová lipská charta prijatá v novembri 2020, ktorá kladie osobitný dôraz na zelený, spravodlivý a produktívny udržateľný rozvoj miest.
• Národné plány v oblasti energetiky a klímy.
• Politika súdržnosti EÚ.
• Mestská agenda pre EÚ.
• Pakt EÚ pre zručnosti
• Nástroj na podporu oživenia a odolnosti a príslušné plány
• Plán REPowerEU
• Misia EÚ: Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá: Implementačný plán

Program NZC Pilotné mestá bude vyhľadávať a podporovať európske mestá, aby v rámci pilotného programu testovali a zavádzali inovatívne prístupy k rýchlej dekarbonizácii, pričom bude prekonávať hranice medzi tematickými oblasťami a funkčnými oddeleniami s cieľom podporiť systémovú transformáciu. Výber pilotných projektov sa bude zameriavať na všetky mestské systémy, ktoré prispievajú k Klimatickej neutralite, vrátane mobility, energetických systémov a zastavaného prostredia, tokov materiálov a zdrojov, prírodných oblastí, kultúrnych/sociálnych/finančných/inštitucionálnych systémov a prístupných verejných priestorov. Každý pilotný projekt sa môže zamerať na všetky tieto mestské systémy alebo na ich kombináciu, v závislosti od kontextu a rozsahu navrhovaného pilotného projektu.

Očakáva sa, že pilotné mestá budú počas trvania pilotného projektu testovať a zavádzať inovatívne riešenia alebo skupiny riešení na úrovni mesta alebo mestskej časti, pričom budú identifikovať konkrétne poznatky získané z inovačných postupov a rozvíjať vedomosti, kapacity a schopnosti na úrovni mesta. Do konca pilotného projektu by mal byť identifikovaný jasný súbor inovatívnych riešení pripravených na implementáciu, rozšírenie a/alebo replikáciu. Mohli by to byť nové obchodné modely, politické iniciatívy, inovácie v riadení, modely financovania a stratégie replikácie alebo rozšírenia.

Vybrané pilotné mestá získajú finančné prostriedky a praktickú podporu od mestských poradcov a partnerov konzorcia NZC, aby mohli svoje pilotné aktivity doladiť ešte pred začatím implementácie a zohľadniť tak požiadavky na súlad s predpismi a spätnú väzbu z výberového procesu. Keďže mestá a/alebo miestne komunity zúčastňujúce sa na pilotných projektoch sa snažia získať ďalšie zdroje, platforma Mission Platform im pomôže zabezpečiť financovanie potrebné na plnú implementáciu a následné rozšírenie a škálovanie týchto aktivít.

Nakoniec sa zorganizuje množstvo aktivít zameraných na podporu vzájomného učenia sa medzi pilotnými mestami ako kľúčovej zložky budovania kapacít, šírenia úspešných inovácií a prehlbovania vzťahov. Program partnerstva (City Learning Programme) prepojí každé pilotné mesto s dvoma alebo tromi družobnými mestami z členských štátov EÚ a pridružených krajín (H2020). Cieľom partnerstva je budovať inkluzívnu účasť na účinných opatreniach v oblasti klímy, podporovať spravodlivú transformáciu a budovať sociálnu súdržnosť.

Koordinácia vybraných pilotných projektov a medzi nimi je nevyhnutná tak na úrovni miest, ako aj na úrovni EÚ, aby sa vytvorila škála príkladov, ktoré poukazujú na cesty k ďalšej a ďalekosiahlej transformácii v európskych mestách a v celej Európskej únii. Proces výberu pilotných projektov sa preto zameriava na vytvorenie strategického portfólia, v ktorom má každý pilotný projekt potenciál otestovať a demonštrovať životaschopnosť cesty k zmene v konkrétnom kontexte. Pilotné mestá sa navzájom dopĺňajú a spoločne vytvárajú obraz toho, ako by mohla vyzerať systémová zmena.

Dobrí piloti:

• vychádzať z poznania, že, ako sa uvádza v Implementačného plánu misie EÚ „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá",
  „Hlavnou prekážkou klimatickej transformácie nie je nedostatok ekologických a inteligentných technológií, ale schopnosť ich zavádzať. Súčasný spôsob riadenia založený na izolovaných oddeleniach, navrhnutý a vyvinutý pre tradičné mestské činnosti a služby, nedokáže poháňať ambicióznu klimatickú transformáciu. Preto je naliehavo potrebná systémová transformácia.“
• usilovať sa o systémovú transformáciu prostredníctvom cieleného kombinovania viacerých pákov zmien s cieľom vybudovať kapacity na urýchlenie dosahu. Toto úsilie by sa mohlo zamerať na jednu alebo viaceré kľúčové oblasti emisií
• vychádzajú z miestneho chápania a spoločného sebahodnotenia kľúčových prekážok či príležitostí na urýchlenie klimatickej transformácie, s ktorými sa mesto stretáva. Pilotné mestá sa preto zameriavajú na kľúčové ďalšie kroky (t. j. intervencie vedúce k prielomom a/alebo bodom zlomu), ktoré by malo mesto preskúmať s cieľom znížiť svoje škodlivé emisie, a to s príspevkom viacerých aktérov z celej spoločnosti
• testovať kombináciu inovácií v rámci rôznych pák zmien v rámci jednej emisnej oblasti alebo prostredníctvom prepojenia rôznych emisných oblastí napríklad v rámci komplexného riešenia na úrovni mestských častí, alebo prostredníctvom nových mechanizmov riadenia na úrovni celého mesta, ktoré budujú systémovú kapacitu na urýchlenie zmien
• posilniť organizačný rozmer s cieľom budovať kultúru „radikálnej spolupráce“, aby sa podporili a rozšírili spoločné kroky smerujúce k Klimatickej neutralite v celej spoločnosti

Okrem toho bude platforma Mission Platform pomáhať pilotným mestám pri:

• podnietiť vnútorné zmeny v mestských zastupiteľstvách a vytvoriť stabilné medziodborové štruktúry prepojené s najvyšším vedením miest
• podporovať pevné väzby medzi zainteresovanými stranami v meste: ostatnými orgánmi verejnej správy (regionálnymi/štátnymi), súkromným sektorom, akademickou obcou, občianskou spoločnosťou a občanmi, ako aj masovými médiami
• posilniť úsilie o dosiahnutie Klimatickej neutrality miest na národnej úrovni prostredníctvom „efektu snehovej gule“, ktorý prepojí pilotné projekty s transformáciou ďalších miest v tej istej krajine

Pilotné mestá budú:

• urýchliť svoje vlastné vzdelávanie v tom, ako dosiahnuť prielomové výsledky a prekonať systémové prekážky, a
• predstavujú rôznorodosť cest k transformácii, z ktorých sa môžu iné mestá v Európe poučiť a prispôsobiť ich svojim vlastným podmienkam

Tam, kde to bude možné, budú pilotné mestá vo svojich snahách nadväzovať na svoje doterajšie a/alebo súčasné inovačné aktivity, pričom budú venovať pozornosť získaným skúsenostiam a stanovujú, čo je potrebné na urýchlenie zmien.

Ilustratívne príklady

• Pilotné mesto sa zameriava na komplexnú transformáciu mobility, pričom využíva úlohu mestských orgánov v oblasti technológií, financií, regulácie, zapájania verejnosti a rôznych typov zmlúv.
• Pilotné mesto sa zameriava na energetickú transformáciu „celých štvrtí“, pričom spája zastavané prostredie s energetickými systémami prostredníctvom skúmania nových finančných nástrojov, politík územného plánovania a modelov správy s využitím digitálnych technológií.
• Pilotné mesto sa zameriava na preskúmanie nových možností v oblasti spracovania údajov v spojení s reguláciou zameranou na výsledky a reformou verejného obstarávania, pričom spolupracuje so zástupcami zo všetkých oblastí emisií v meste s cieľom lepšie zosúladiť existujúce zdroje a otvoriť nové zdroje financovania.

Dátum / Čas (SEČ)	Položka	Odkaz
marec 2022	Bod: Včasné zverejnenie harmonogramu výzvy na webovej stránke projektu	Webová stránka NZC
jún 2022	Publikácia: Príručka pre účastníkov Na konferencii NZC v júni 2022 bude predstavená príručka pre pilotné mestá, ktorej cieľom je pomôcť mestám pri príprave návrhov na predloženie v rámci otvorenej výzvy. Publikácia: Pokyny k výzve Pokyny k výzve, vrátane kritérií oprávnenosti, hodnotenia a výberu, budú zverejnené na webovej stránke NZC, na portáli Mission Portal a na portáli EU Funding and Tenders Opportunities Portal v rámci typu grantov „Cascade Funding Calls“	Platforma NZC Misia EÚ: Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá | Európska komisia Financovanie a verejné obstarávanie (europa.eu)
27. jún 2022 4. júla 2022 5. septembra	Program Pilotných miest NZC: Ciele, prístup, prihláška — Pilotné mestá Program Pilotných miest NZC: Kritériá výberu a výberový proces — Pilotné mestá Informačné stretnutie o technických otázkach Otvorené fórum	27. jún 4. júla
Pondelok 5. septembra 2022 (12.00 SELČ)	Začiatok prijímania prihlášok V pondelok 5. septembra o 12.00 hod. SEČ bude spustený modul NZC Call a Grant Management. Mestá sa budú môcť zaregistrovať v tomto module prostredníctvom portálu NZC Mission a vytvoriť návrh s hlavnými informáciami. Mestá budú môcť tento návrh uložiť a vrátiť sa k nemu kedykoľvek až do termínu na podanie uvedeného nižšie	Platforma NZC
jún – október 2022	Publikácia: Často kladené otázky (FAQ) V období od júna do októbra 2022 bude vytvorený a aktualizovaný súbor s často kladenými otázkami (FAQ).	Platforma NZC
Piatok 4. novembra 2022 (23:59 SEČ)	Termín podania prihlášok Konečný termín na podanie kompletnej žiadosti. Návrhy doručené po tomto termíne nebudú akceptované. Predĺženie termínu nie je možné a úpravy návrhu po jeho podaní nie sú povolené. Odporúčame si stanoviť vlastný vnútorný termín skôr ako tento dátum.	Platforma NZC
november 2022 – január 2023	Prehľad a výber Návrhy budú posudzované z hľadiska splnenia kritérií oprávnenosti (1. fáza) a oprávnené návrhy budú posudzovať nezávislí externí experti (2. fáza). Návrhy, ktoré dosiahnu minimálny prah bodovania podľa stanovených kritérií, postúpia do záverečného výberu (3. fáza). Ďalšie informácie o týchto fázach budú uverejnené spolu s usmerneniami k výzve po jej vyhlásení.
28. februára 2023	Informovanie o rozhodnutí Účastníkom budú zaslané oficiálne výsledky spolu so spätnou väzbou.
marec 2023	Vypracovanie zmlúv Žiadosti boli upravené s ohľadom na pripomienky týkajúce sa súladu s predpismi a výberu. Prebiehajú kontroly náležitej starostlivosti a finalizácia revidovaných projektových plánov.
marec 2023	Zverejnenie výsledkov výzvy a vybraných Pilotných miest — Pilotné mestá Súbežne s procesom uzatvárania zmlúv bude na platforme NZC zverejnený zoznam vybraných Pilotných miest, ktorý bude šírený prostredníctvom komunikačných kanálov NZC. Súčasťou zoznamu bude popis, ktorý priblíži vybrané projekty — Pilotné mestá.	Platforma NZC

Žiadatelia v rámci programu NZC Pilotné mestá budú mať k dispozícii celý rad podporných služieb a poradenstva pri príprave a podaní návrhu v rámci výzvy, napríklad:

1. Príručka k programu Pilotných miest NZC — Pilotné mestá
   Táto príručka má za cieľ oboznámiť záujemcov s programom NZC Pilotné mestá a obsahuje podrobný prehľad o štruktúre programu, jeho zamýšľanom prístupe a očakávaných výsledkoch, ako aj o kľúčových pojmoch a terminológii.
   
   Záujemcovia sú vyzývaní, aby obsah tejto príručky využili ako inšpiráciu pri príprave návrhov svojich pilotných aktivít a pri ich zosúladení s programom NZC Pilotné mestá, vrátane jeho hodnotiacich a výberových kritérií.
2. Informačné stretnutia
   Spolu s vydaním tejto príručky naplánovalo konzorcium NZC aj sériu informačných stretnutí, ktorých cieľom je podporiť mestá a pomôcť im pri príprave nápadov na pilotné aktivity a zostavovaní návrhov. Informačné stretnutia sa budú venovať:
   • Program Pilotných miest NZC: Ciele, prístup, prihláška — Pilotné mestá
   • Kritériá výberu a výberový proces
   • Informačné stretnutie o technických otázkach
   • Otvorená diskusia (otázky a odpovede)
3. Portál misií
   Záujemcovia sa budú musieť zaregistrovať na portáli NZC Mission ešte pred podaním prihlášky do programu NZC Pilotné mestá, čím získajú prístup k rôznym zdrojom, ale aj k samotnému modulu na podávanie prihlášok.
   
   Portál Mission poskytne mestám prístup k:
   
   • Modul na zaškolenie v NZC
   • Prípadové štúdie
   • Priestor pre spoluprácu medzi kolegami
   • Úložisko znalostí
   • Modul pre riadenie výziev a grantov
   • Technické pokyny k systému (modul riadenia výziev a grantov)
   • Budúce vydania tejto príručky
   • Kontaktné miesta pre mestských poradcov a Centrum podpory mestských expertov
   Okrem tejto príručky bude na portáli misie k dispozícii súbor dokumentov a/alebo podporných materiálov súvisiacich s výzvou (napríklad usmernenia, prílohy, často kladené otázky a ďalšie relevantné dokumenty). Žiadatelia by sa s nimi mali počas prípravy svojich žiadostí pravidelne oboznamovať, aby nezmeškali prípadné aktualizácie. Konkrétne otázky, na ktoré nenájdete odpoveď ani v tejto príručke, ani na portáli misie, zasielajte na adresu: pilotcities@NetZeroCities.eu

Program NZC City Learning je niekoľkomesačný program, ktorého cieľom je odovzdávať vedomosti a budovať kapacity v pilotných a družobných mestách [Twins] zapojených do programu. Jeho základom je stratégia dosahovania výsledkov prostredníctvom vzájomného vzdelávania. Vzájomné vzdelávanie je vzdelávací prístup, ktorý spája dvoch alebo viacerých účastníkov s podobným zázemím a umožňuje im aktívne ovplyvňovať vzájomný rozvoj prostredníctvom výmeny vedomostí a spoločného riešenia problémov.

V rámci NZC uplatňujeme tento princíp tak, že každé pilotné mesto (alebo v prípade prihlášky viacerých miest skupinu miest) spájame s dvoma alebo tromi družobnými mestami. Tieto družobné mestá budú mať podobné zázemie ako pilotné mestá a môžu čeliť podobným výzvam. Tieto podobnosti môžu vyplývať z geografickej polohy, národného kontextu, socioekonomických podmienok alebo podobných faktorov. Týmto spôsobom sa NZC snaží rozšíriť dosah práce pilotných miest aj mimo ich pôvodnú skupinu. Počas trvania programu bude NZC tieto mestá sprevádzať prostredníctvom série online a osobných stretnutí. Cieľom týchto stretnutí je dosiahnuť jasné pochopenie vzájomných výziev a výmenu alebo vytvorenie potenciálnych riešení. Predpokladá sa, že každé Pilotné mesto navštívi svoje Družobné mesto raz s malou delegáciou a Družobné mestá tiež raz navštívia Pilotné mesto.

Tento program je povinnou súčasťou programu Pilotné mestá. Z tohto dôvodu bude potrebné v rámci rozpočtu pilotného mesta vyčleniť určitý percentuálny podiel na personálne náklady. Tím programu osloví pilotné mestá s cieľom vypracovať profily miest na mieru, aby sa zabezpečilo kvalitné spárovanie pri výbere družobných miest. Súčasný harmonogram predpokladá výzvu na podávanie žiadostí o partnerstvo v júni 2023 a začiatok programu v septembri 2023. Pilotné mestá tak budú mať čas na prípravu svojich aktivít a získanie počiatočných poznatkov. Pilotným mestám budú neskôr poskytnuté ďalšie informácie.

Z radov partnerských organizácií konzorcia NZC bude vymenovaných desať poradcov pre klimaticky neutrálne mestá, ktorých úlohou bude pomáhať mestám zapojeným do programu Mission, Pilotné mesto a Družobné mesto strategicky napredovať v systémovej zmene a napĺňať ambície programu Mission. Aktivity budú zahŕňať pomoc mestám pri prístupe k platforme na využívanie nástrojov a zdrojov, uľahčenie výmeny medzi mestami a ich prepojenie s partnermi projektu a odborníkmi, budovanie zmysluplnej spolupráce medzi mestami zapojenými do programu Pilotné mestá a programu City Learning, ako aj priebežnú podporu a usmerňovanie a poradenstvo v oblasti systémových zmien, vrátane identifikácie potrieb a pomoci pri procese podávania žiadostí do City Expert Support Facility (viac o tejto službe nižšie).

Bude zriadený Fond na podporu odborných znalostí pre mestá (CESF), ktorý bude pilotným mestám poskytovať priamu odbornú podporu prispôsobenú rozsahu pilotných aktivít. CESF bude slúžiť na uspokojenie potrieb pilotných miest v oblasti odborných znalostí pri cielených aktivitách, ktoré vyžadujú buď obchodné kapacity mimo NZC, alebo úsilie presahujúce pôvodné pridelenie existujúcemu partnerovi NZC. Centrum bude spustené ihneď po procese výberu pilotných miest. Mestskí poradcovia budú spolupracovať so svojimi pilotnými mestami na vymedzení požiadaviek na podporu a odborné znalosti, ktoré budú predložené centru prostredníctvom špeciálneho formulára žiadosti.

Podporu budú poskytovať partneri konzorcia NZC a v prípadoch, keď konzorcium samo nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami, ktoré sú však kľúčové pre riadny vývoj a realizáciu pilotných aktivít, budú zapojení externí partneri a/alebo miestni partneri, vrátane členov komunity odbornej praxe NZC (CoP). Miestni partneri budú zapojení v prípadoch, keď je potrebná obmedzená kapacita v oblasti kontextu, kultúry a/alebo jazykových znalostí, alebo ak je potrebná intenzívnejšia miestna kapacita.

Komunita NZC (NZC CoP) slúži ako propagátor metodík NZC aj mimo rámca projektu a ako platforma spájajúca mestá s odborníkmi. Ide o virtuálny priestor, kde mestá môžu zverejňovať svoje potreby, a o Úložisko znalostí, v ktorom sa odborníci môžu združovať do skupín podľa geografickej polohy a špecializácie a zúčastňovať sa podujatí, podcastov, webinárov, školení a certifikačných programov založených na Úložisku znalostí NZC.

Sociálna sieť a priestor komunity pre spoluprácu typu P2P predstavujú kľúčový modul portálu Mission určený na interakciu medzi používateľmi, vrátane miest, konzorcia NZC a širšej komunity odborníkov NZC. Pilotné mestá ho budú využívať na:

• Stretávanie sa, nadväzovanie kontaktov a spolupráca s ostatnými mestami v rámci iniciatívy NetZeroCities v oblasti aktivít, nápadov, postrehov a inovácií
• Poskytovanie online priestoru pre virtuálne stretnutia zamerané na hľadanie zmyslu
• Vytváranie a združovanie skupín miest zaoberajúcich sa konkrétnymi témami
• Spolupráca s družobnými mestami a rozvíjanie partnerských vzťahov
• Zdieľanie informácií o aktivitách, nápadoch, postrehov a inováciách vo svojom meste
• Získavanie informácií a zverejňovanie príspevkov o podujatiach organizovaných partnerskými mestami alebo o zaujímavých podujatiach
• Vytváranie konzorcií miest s cieľom získať externé financovanie
• Vedenie súkromných, bilaterálnych rozhovorov

Komponenta sociálna sieť tohto modulu ponúka otvorenú sieť prístupnú všetkým, ktorá slúži ako priestor pre otvorenú diskusiu a zverejňovanie príspevkov v rámci komunity NZC. Bude to zároveň úvodná stránka portálu, ktorá sa zobrazí po prihlásení, s odkazmi na kľúčový obsah v iných moduloch, ako je napríklad Úložisko znalostí a funkcia vykazovania údajov v City Dashboard.

Platforma stránky skupín poskytuje priestor pre štruktúrovanejšiu priebežnú komunikáciu a ponúka funkcie na zdieľanie dokumentov, online stretnutia a spoluprácu. Užívatelia si môžu nastaviť vlastné nastavenia súkromia, takže budú k dispozícii rôzne „otvorené“ a „uzavreté“ funkcie, pri ktorých si užívatelia môžu sami určiť nastavenia súkromia. Budú vytvorené stránky skupín určené nielen na tematickú spoluprácu, ale aj pre pracovné skupiny v rámci programu City Learning Programme („twin“)

Stránky stretnutia a podujatia ponúkajú funkcie pre webináre/semináre zamerané na pochopenie súvislostí/vzdelávacie podujatia.

Úložisko znalostí

Úložisko znalostí platformy NZC/Mission Platform bude obsahovať veľmi komplexný prehľad príkladov osvedčených postupov z miest po celej Európe. Cieľom tohto úložiska znalostí je inšpirovať mestá k prijatiu konkrétnych opatrení zameraných na dosiahnutie Klimatickej neutrality v každej fáze hodnotových reťazcov, ktoré ovplyvňujú všetky mestské systémy, a dosiahnuť tak širší dosah

Bude obsahovať:

• Najmodernejšie riešenia (usporiadané do hlavných tematických oblastí, v ktorých je potrebné konať v rôznych sektoroch, kde emisie musia byť znížené)
• Prehľad riešení projektov programu H2020 (usporiadaný podľa rovnakého systému)
• Multimediálne prípadové štúdie (o opatreniach v oblasti klímy)
• Prípadové štúdie v oblasti sociálnej inovácie
• Prípadové štúdie o metodikách zapájania občanov a zainteresovaných strán
• Databáza politických rámcov
• Informatívny nástroj o zdrojoch financovania

Okrem zdroja „Úložisko znalostí“ bude platforma NZC/Mission Platform mestám ponúkať podpora na mieru od odborníkov na podrobnejšie preskúmanie konkrétnych riešení, koncepcií, prekážok a vedľajších prínosov prostredníctvom nástroja City Expert Support Facility (kapitola 3.2 tejto príručky).

Práca na transformácii systému si vyžaduje silný politický a verejný mandát. Znamená to rozsiahle zmeny v podmienkach neistoty. Nevyhnutne to povedie k narušeniam a presunom, ktoré budú citeľné v každodennom živote ľudí. Aby táto zmena bola trvalá, bude dôležité prijať nové formy riadenia, ktoré kladú dôraz na spoluprácu, účasť a experimentovanie.

Aby bola transformácia systémov na úrovni mesta možná, je potrebné dôkladne pochopiť vedľajšie prínosy a prepojenú hodnotu. Ak sa neuznajú pozitívne účinky klimatickej transformácie napríklad na zdravie, pohodu/kvalitu života, miestnu ekonomiku a vzdelávanie, bude vždy ťažšie preukázať, že ide o efektívne vynaložené prostriedky. Odklon od uznávania iba tých prínosov, ktoré sú kvantifikovateľné a monetizovateľné, znamená, že mestá môžu odvážne vytvárať pozitívnu a holistickú víziu budúcnosti, ktorá uznáva mnohé vzájomné závislosti medzi jednotlivými oddeleniami.

Základným princípom programu NZC Pilotné mestá je najprv pochopiť problém(y) v rámci pilotných aktivít, a to tak z hľadiska emisií skleníkových plynov emisií, ako aj z hľadiska štrukturálnych, technických, inštitucionálnych, socioekonomických a kultúrnych prekážok brániacich zmene.

V rámci návrhu pre program NZC Pilotné mestá budú mestá preto najskôr požiadané, aby určili mestské systémy, na ktorých budú pracovať, oblasti emisií relevantné pre tieto mestské systémy a súčasné prekážky transformatívnej zmeny, a potom potenciálne systémové riešenia alebo inovácie, ktoré budú implementovať a z ktorých sa budú učiť počas dvoch rokov trvania iniciatívy.

Dosiahnutie nulových emisií v mestách si vyžiada výrazné zníženie emisií a kompenzačné opatrenia vo všetkých mestských systémoch, napr.: energetika, doprava, budovy, potraviny, voda, spotreba materiálov, a súvisiace emisných oblastiach, napr.: energia dodávaná z distribučnej siete, priemysel a výroba, poľnohospodárstvo a lesníctvo, spracovanie odpadu atď. Na tento účel by sa mali zavádzať a využívať technológie a inovatívne riešenia.

Bude potrebné prijať opatrenia v celom meste so zameraním na nasledujúce priority (prevzaté z informačnej príručky EÚ pre mestá od Poslanie misijných miest):

• Zníženie emisií zo spaľovania fosílnych palív vo všetkých budovách a zariadeniach (statická energia), keďže budovy sa podieľajú na 40 % spotreby energie v mestách. Podpora budov s nulovými emisiami uhlíka, znižovanie spotreby energie v budovách, zlepšovanie energetickej náročnosti budov, elektrifikácia a prechod na obnoviteľné zdroje energie.
• Zníženie emisií vyplývajúcich zo spotreby elektrickej energie a z diaľkového vykurovania/chladenia (výroba energie) prostredníctvom podpory udržateľnejšej výroby energie: nízkouhlíková energia, zelená energia, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a využívanie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom úplne dekarbonizovať dodávky energie.
• Zníženie emisií zo spaľovania fosílnych palív o všetky vozidlá a dopravné prostriedky a zároveň podpora ekologickejších a bezpečnejších spôsobov dopravy, verejnej dopravy, chôdze a cyklistiky, vrátane bezuhlíkových a alternatívnych palív.
• Zníženie emisií z odpadov vznikajúcich v rámci mestských hraníc, pričom sa uplatňuje prístup obehové hospodárstvo zameraný na minimalizáciu spotreby zdrojov a vzniku odpadu, znečistenia a emisií uhlíka
• Znižovanie emisií vyplývajúcich zo zmeny využívania pôdy, vrátane poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a iných spôsobov využívania pôdy, ako aj emisií vznikajúcich v ich dôsledku. V tejto súvislosti je realizácia riešenia založené na prírode kľúčová aj pre riešenie reziduálnych emisií, napríklad prostredníctvom vytvárania uhlíkových zásobníkov.
• Znižovanie emisií z chemické procesy v priemysle, čím sa priemysel stáva ekologickejším a udržateľnejším.

Digitálna konektivita v mestách je tiež kľúčovou prierezovou prioritou, ktorá má prispieť k zlepšeniu a podporiť ďalší rozvoj
všetky mestské procesy a rozhodovanie samospráv aj obyvateľov. Digitálna konektivita a nástroje môžu pomôcť pri zbere a analýze údajov, čím poskytujú informácie a poznatky potrebné na efektívnejšie a udržateľnejšie tvorbu politík a územné plánovanie. Digitalizácia, digitálna konektivita a nástroje môžu pomôcť pri zbere a analýze údajov, čím poskytujú informácie a poznatky potrebné na efektívnejšie a udržateľnejšie tvorbu politík, územné plánovanie a prevádzku mestských energetických systémov (okrem iného). Digitalizácia môže zlepšiť kvalitu života v mestách v mnohých oblastiach (bezpečnosť, zdravotná starostlivosť, mobilita atď.), napríklad tým, že podporí rozhodovanie založené na údajoch, ktoré prinesie výhody občanom a potenciálne zníži spotrebu energie.

Prechod miest k nulovým emisiám uhlíka emisiám je spojený s štrukturálne, technické, inštitucionálne, socioekonomické a kultúrne prekážky. Veľká časť ich celkových emisií skleníkových plynov emisiám je zakorenená v zložitých oblastiach, ktoré nepredstavujú jediný problém, ale skôr sieť prepletených problémov. Ešte horšie je, že tieto problémy sú často v rozpore. Preto môže byť problém pre jedného zainteresovaného v meste príležitosťou pre iného.

Ak majú mestá urýchliť napĺňanie svojich cieľov v oblasti Klimatickej neutrality, musia okrem svojich emisných oblastí dôkladne pochopiť aj svoje prekážky a problémové oblasti, a to s cieľom prekonať bodové riešenia a prejsť k integrovanejším a komplexnejším „portfóliovým“ prístupom, ktoré sú schopné urýchliť systémovú transformáciu. To znamená:

• Pochopenie rozdielu medzi súčasnými emisiami a cestou k zníženiu emisií v súlade s Parížskou dohodou,
• vytvorenie komplexného prehľadu o medziodvetvových a interdisciplinárnych kľúčových problémoch a prekážkach, ktoré bránia vytvoreniu požadovanej cesty, a
• spoločne vytvárať rôzne možné portfóliá opatrení za účasti viacerých zainteresovaných strán s cieľom prekonať prekážky.

Ilustratívne príklady a prípadové štúdie
Medzi bežné prekážky môžu patriť nedostatky v kvalifikácii a nedostatky v dátových systémoch, politická nekoordinovanosť, problematické riadiace štruktúry, chýbajúce finančné stimuly alebo nepriaznivé kultúrne a behaviorálne vzorce – všetky tieto faktory môžu ovplyvňovať akékoľvek mestské systémy a súvisiace oblasti emisií, ako sú mobilita, energetika a budovy. Tu je niekoľko príkladov / prípadových štúdií, ktoré ukazujú, ako hlboké pochopenie vzájomne prepojených prekážok a problémových oblastí pomohlo vytvoriť novú cestu:

• Spoločnosti poskytujúce energetické služby (ESCO) predstavujú úspešné príklady prepojenia rôznych odvetví do jedného riešenia, ktoré využívajú odborné znalosti o prepojení systémov na súčasné riešenie mnohých problémov, vrátane návrhu a realizácie projektov zameraných na úsporu energie, modernizácie, energetickej úspornosti, outsourcingu energetickej infraštruktúry, výroby a dodávok energie a riadenia rizík.
• „One-Stop-Shops“ môžu pomôcť majiteľom domov a budov poskytnúť jediný kontaktný bod pre prístup k cenovo dostupným komplexným rekonštrukciám domov.Tento model programu sa uplatňuje v mnohých európskych krajinách, ako dokladuje zbierka prípadových štúdií Európskej komisie One-stop-shops for energy renovations in buildings. Program modernizácie typu „one-stop-shop“ pre rozsiahle energetické modernizácie je podobný situácii, keď vojdete do autosalónu a vyberiete si značku a model, výbavu a estetické špecifikácie, ako aj plán financovania a údržby, a to všetko naraz. V prípade modernizácie celého domu tento model umožňuje obyvateľom a vlastníkom budov určiť svoje potreby v oblasti modernizácie, osloviť dodávateľov a využiť viacero zdrojov financovania z rôznych zdrojov, aby sa zabezpečilo, že všetky opatrenia budú k dispozícii za nízke náklady alebo bezplatne pre oprávnených účastníkov. V ich podrobnom návode Ako zriadiť jednotné kontaktné miesto pre komplexnú energetickú renováciu domov, Innovate identifikuje 7 kľúčových služieb jednotného kontaktného miesta: Dlhodobé a cenovo dostupné bývanie; Procesy zapájania; Produkty na mieru; Energetická renovácia a finančný plán; Komunikačné a marketingové nástroje; Koordinácia procesu; a Záruka výsledkov. Identifikujú tiež tri potenciálne úrovne služieb, od facilitácie cez koordináciu až po „all inclusive“.

Tu je príklady / prípadové štúdie príkladov toho, ako môže technické riešenie zlyhať, ak nebola dostatočne pochopená súvislosť medzi prekážkami a problémami:

• inštitucionálna zotrvačnosť a závislosť od doterajšieho vývoja: Napríklad prechod na inteligentnú (digitálnu) energetickú sieť by mohol mať negatívny vplyv na životné prostredie kvôli energii potrebnej na výpočty spojené so spravovaním údajov. Preto je dôležité položiť si otázku, či viac emisií spôsobuje neefektívna sieť, alebo efektívna sieť založená na údajoch, ktorá však vyžaduje veľký výpočtový výkon. K dnešnému dňu neexistujú žiadne presvedčivé štúdie, ktoré by pomohli pri formulovaní záverov v tejto oblasti.
• Nedostatočné prijatie zo strany spotrebiteľov: Napríklad zavádzanie možností aktívnej alebo zdieľanej mobility môžu brániť kultúrne aspekty, ako je vnímanie automobilu ako symbolu spoločenského postavenia. Autá sa stále považujú za cenný a žiadaný majetok. Tieto vnímania môžu predstavovať prekážku pri dosahovaní zmeny správania a brániť väčšiemu využívaniu chôdze, cyklistiky alebo zdieľanej mobility.
• Trhová sila a politický vplyv etablovaných subjektov: Prístup ku kapitálu a náklady na kapitál: je kľúčovým faktorom pre spustenie systémovej inovácie. Okrem stimulovania investícií prostredníctvom daňovej politiky alebo dotácií budú potrebné finančné inovácie, ktoré pomôžu znížiť náklady na financovanie investícií a zabezpečiť bezpečnejšie a rýchlejšie získavanie finančných prostriedkov. Napríklad výstavba z dreva v kombinácii s prístupom založeným na obehovom hospodárstve môže drasticky znížiť emisie Scope 3 emisie v meste, ktoré síce zatiaľ nie sú regulované, ale často tvoria najväčšiu časť emisií, za ktoré je mesto zodpovedné. Trh s drevenou výstavbou sa však musí vytvoriť od nuly. Mestá zohrávajú dôležitú úlohu pri znižovaní rizík spojených s prijatím týchto riešení pre zúčastnené subjekty, aby umožnili prechod.
• Technologické trajektórie a efekt uzamknutia: Napríklad investície sa príliš často sústreďujú na tradičnú infraštruktúru v oblasti dopravy a energetiky kvôli veľkým nenávratným kapitálovým investíciám a technologickej a inštitucionálnej viazanosti.

Ako bolo uvedené v predchádzajúcich častiach, problémy, s ktorými sa mestá pri riešení klimatických zmien stretávajú, majú korene v mnohých komplexných systémoch, ktoré tvoria rôzne prvky – prírodné, technologické, sociálne, kultúrne, vzťahové, inštitucionálne – a ktoré sú navzájom hlboko prepojené. Väčšina prístupov k opatreniam v oblasti klímy sa snaží riešiť túto zložitosť rozdelením problému na menšie časti a zameriavaním sa na každú časť samostatne. Tým sa často prehliadajú nielen prepojenia medzi problémami, ale aj ich základné príčiny. Program NZC Pilotné mestá sa preto bude zaoberať klimatickými výzvami miest prostredníctvom systémovej inovácie zameranej na zmenu systémov.

Pilotné mestá budú podporované pri riešení problémových oblastí s najvyšším potenciálom pre vytvorenie nových cest k transformácii. Budú sa zaoberať často jedinečnou a komplexnou dynamikou jednej alebo viacerých emisií (napr. mobilita, energetické systémy, atď.), pričom budú skúmať kombinované páky zmien (napr. dáta a technológie, riadenie a politika, financie, kultúra a participácia, ako aj sociálne inovácie) s jasným cieľom dosiahnuť prielomy a bod obratu. Tieto holistické prístupy, spolu s radom zosúladených opatrení, ktoré takmer určite budú zahŕňať spoluprácu viacerých zainteresovaných strán, môžu výslovne generovať spoluprínosy a vyvolať viacero pozitívnych kaskád zmien.

Tento prístup sa nazýva „systémové myslenie“: pochopenie a analýza problémov so zameraním na to, ako sú jednotlivé časti systému navzájom prepojené. Jeho cieľom je dosiahnuť „systémovú inováciu“: transformáciu celého systému, ktorá rieši komplexné problémy pôsobením na vzájomnú závislosť medzi viacerými pákami zmien – ako je budovanie kapacít a schopností; kultúra, participácia a sociálna inovácia; správa vecí verejných, politika a regulácia; financie a obchodné modely; technológia.

Systémová inovácia je zameraná na riešenie problémov, vyžaduje si čas a možno ju vnímať ako fázy prechodu. Kľúčovou úlohou verejnej politiky je preskúmať a vymedziť tieto cesty prechodu – a práve v tom budú pilotné aktivity mestám pomáhať.

Príkladom viacerých reťazových reakcií sú dotácie na solárnu energiu, ktoré viedli k rozmachu tohto odvetvia. To zase viedlo k rýchlemu poklesu nákladov na solárnu energiu a tým k ďalšiemu rastu – výsledkom je, že solárna energia je teraz najlacnejšou formou energie v histórii (Carbon Brief). Prelomové objavy sa môžu týkať aj prekonania a/alebo odstránenia hlbokej prekážky zmeny – napríklad zmeny spôsobu, akým mestská samospráva komunikuje s občanmi, spravuje údaje alebo kvantifikuje prínosy svojich programov, a môžu otvoriť nespočetné množstvo ďalších príležitostí na zmenu.

Ilustratívne príklady a prípadové štúdie

Príklady nástrojov a postupov v oblasti systémovej inovácie

• Publikácia organizácie Future Stewards 10 nástrojov na systémovú zmenu smerom k svetu bez emisií uhlíka obsahuje stručné vysvetlenia rôznych metód systémovej zmeny a prípadové štúdie ku každej z nich.
• UNDP vyvíja metodiku založenú na portfóliovom prístupe – v ich najnovšej publikácii System Change: A Guidebook for Adopting Portfolio Approaches podrobne opisujú svoje skúsenosti a uvádzajú príklady svojej práce.
• Organizácia Viable Cities vo Švédsku spolupracuje s 23 obcami na zavádzaní systémového prístupu k klimatickej transformácii s cieľom dosiahnuť Klimatickú neutralitu do roku 2030. Viable Cities je strategický inovačný program vo Švédsku zameraný na prechod k klimaticky neutrálnym a udržateľným mestám. Poslaním programu sú klimaticky neutrálne mestá do roku 2030 s kvalitným životom pre všetkých v rámci planetárnych hraníc. Viable Cities je katalyzátorom nových foriem spolupráce medzi mestami, priemyslom, akademickou obcou, výskumnými inštitútmi a občianskou spoločnosťou. Cieľom je zmeniť spôsob fungovania švédskych miest v súlade s národnými, environmentálnymi a klimatickými cieľmi, ako aj s medzinárodnými záväzkami spojenými s globálnymi cieľmi udržateľnosti – Agendou 2030 – a Parížskou dohodou. Program trvá v rokoch 2017 – 2030 a realizuje sa s podporou organizácií Vinnova, Švédskej energetickej agentúry a Formas, pričom zodpovedným orgánom je Švédska energetická agentúra.
• Viacero prípadových štúdií z OECD je k dispozícii na strane 76 ich Viacero prípadových štúdií z OECD je k dispozícii na strane 76 ich správy „Systémová inovácia: Synthesis Report, ktoré sa venujú udržateľnému bývaniu, modernizácii budov, inteligentným mestám, elektromobilite, zelenému rastu, dlhodobej starostlivosti a politikám klastrov.
• Ak sa pozrieme aj za hranice Európy, v American Journal of Community Psychology špeciálnom vydaní venovanom systémovým zmenám nájdeme celý rad príkladov, ktoré sa zaoberajú procesom boja proti inštitucionálnemu rasizmu v systéme zdravotnej starostlivosti; stratégiu na zisťovanie a zmenu mentálnych modelov používaných členmi medziinštitucionálnych tímov; snahy o vytvorenie komunity kompetentnej v oblasti zdravia vo vidieckej komunite v Južnej Afrike sužovanej HIV/AIDS; akčný výskum v spolupráci s policajným zborom na podporu prechodu na komunitnú policajnú činnosť a ďalšie.
• Predstavenie systémových riešení pre územné zavádzanie cirkulárnej ekonomiky

Príklady neaplikovania prístupu založeného na systémovej inovácii

• Klasickým príkladom je situácia na trhu s bývaním. Vlády často zasahujú na strane ponuky (napr. výstavbou sociálneho bývania alebo uľahčením prístupu nízkopríjmových skupín na súkromný trh prostredníctvom regulácie nájomného), ale zasahujú aj na strane dopytu prostredníctvom fiškálnej a daňovej politiky s cieľom podporiť vlastníctvo nehnuteľností, čo môže viesť k hľadaniu renty a špekuláciám s cenami. To zase môže viesť k ďalším zásahom na strane ponuky s neúmyselnými dôsledkami a pretrvávaním pôvodného problému (nedostatok cenovo dostupného bývania) spolu s vytváraním nových problémov (bubliny na trhu s nehnuteľnosťami, rozrastanie miest) (OECD, 2015).

Neexistuje žiadny zázračný recept, ako dosiahnuť v meste nulovú uhlíkovú stopu. To znamená, že zámerné kombinovanie viacerých opatrení je nevyhnutnou zložkou na dosiahnutie Klimatickej neutrality. Cieľom pilotných aktivít je teda vytvoriť a realizovať súbory opatrení, ktoré pôsobia na viaceré páky zmien, inými slovami, ktoré pôsobia súčasne na niekoľko odlišných, ale prepojených prvkov problému prostredníctvom viacerých, avšak vzájomne sa dopĺňajúcich opatrení. Pilotné aktivity, ktoré otvárajú cesty k prielomom v znižovaní emisií, sú tie, ktoré spúšťajú viacero vzájomne sa posilňujúcich dynamík v oblasti technológií; správy a politiky; financií a obchodných modelov; kultúry, participácie, sociálnej inovácie a spravodlivého prechodu; budovania kapacít a schopností, s cieľom urýchliť transformatívnu zmenu v jednej alebo viacerých oblastiach emisií.

NetZeroCities rozdeľuje faktory zmien do nasledujúcich kategórií:

• Technológia: nástroje, pomôcky alebo infraštruktúry, či už hmotné alebo nehmotné, ktoré sa používajú na riešenie praktických problémov. Príklady (zoznam nie je vyčerpávajúci): dopravné prostriedky, ako sú bicykle alebo vlaky; informačné technológie, ako je softvér, optické káble alebo umelá inteligencia; zariadenia na výrobu, skladovanie alebo distribúciu energie; stacionárne energetické zariadenia, ako sú tepelné čerpadlá, stavebné technológie.
• Správa a politika: procesy, prostredníctvom ktorých sa udeľuje právomoc, prijímajú rozhodnutia a dohodujú, presadzujú a menia pravidlá, ako aj samotné pravidlá vo forme zákonov, noriem a predpisov.
• Financie a obchodné modely: predstavuje spôsob, akým sa poskytuje financovanie, ako aj spôsoby, akými sa v organizáciách chápe a opisuje tvorba hodnoty.
• Kultúra, participácia a sociálna inovácia: sociálne správanie a normy, vrátane tých, ktoré určujú, ako sa ľudia individuálne alebo v skupinách podieľajú na demokratickom rozhodovaní, ako aj spôsoby, ktorými navrhujú a realizujú riešenia zamerané na zlepšenie individuálneho a kolektívneho blahobytu a kvality života a na spravodlivú transformáciu.
• Budovanie kapacít a schopností: posilňovanie organizačných zdrojov (ľudských zdrojov, vybavenia, financií, času a energie jednotlivcov) a zručností, vedomostí, postojov a správania s cieľom dosiahnuť konkrétne výsledky.

Ilustratívne príklady a prípadové štúdie

• Modernizácia patrí medzi sľubné oblasti zásahov zameraných na znižovanie emisií, prináša však so sebou celý rad výziev. Technológia síce existuje, pretrvávajú však prekážky pri vytváraní podnikateľských plánov, ktoré by zohľadňovali ekonomické multiplikačné efekty modernizácie. Majitelia domov často nemajú motiváciu zúčastňovať sa programov modernizácie, ťažkosť zahrnúť širšie vedľajšie prínosy môže spôsobiť, že modernizácia sa bude zdať menej atraktívna, a mechanizmy koordinácie aktérov a riadenia, či už ide o komunitné vízie alebo zmluvy o dosiahnutí výsledkov, môžu tento proces blokovať. Mnohé experimenty sa zameriavajú len na jednu z týchto prekážok, a preto sa im málokedy podarí dosiahnuť väčší dosah. Nedávnym príkladom obmedzení tohto prístupu bolo zlyhanie britského programu Green Homes Scheme. Pilotné mestá NZC musia pôsobiť na viaceré páky zmien. V prípade modernizácie by to znamenalo experimentovať s opatreniami v oblasti financovania a obchodných modelov, ktoré odomknú vytvorenie obchodného prípadu vrátane vedľajších prínosov a multiplikačných efektov, v kombinácii s intervenciami v oblasti kultúry, participácie a sociálnych inovácií, ktoré spolupracujú s majiteľmi domov na budovaní akceptácie a vytváraní podpory pre modernizáciu na úrovni okresu alebo mesta.
• Ďalším príkladom, ktorý pochádza zo správy OECD z roku 2015 o systémovej inovácii, je skutočnosť, že starnúce spoločnosti môžu viesť k zníženiu počtu pracovných síl, nárastu nákladov na zdravotnú starostlivosť a zúženiu daňového základu. Krátkodobé opatrenia zamerané na obmedzenie migrácie pracovnej sily môžu v dlhodobom horizonte ešte zhoršiť pokles počtu pracovných síl spôsobený starnutím obyvateľstva. Inovácie a technológie sú jednoznačne súčasťou riešenia, ale samy osebe nestačia. Technológie musia v skutočnosti ísť ruka v ruke s ďalšími pákami zmien na riešenie hospodárskych a sociálnych výziev a na ich zavedenie budú potrebné doplnkové inovácie v organizáciách a inštitúciách, ako aj akceptácia zo strany spotrebiteľov/občanov.

Sociálna inovácia má mnoho definícií, ale vo svojej podstate ide o formu inovácie, ktorá je sociálna tak vo svojich cieľoch, ako aj v prostriedkoch (Murray et al., 2010): to znamená vyvíjať nové nápady, služby a modely, ktoré lepšie reagujú na sociálne výzvy (EK, 2020). Vo všeobecnosti to znamená, že ide o inováciu, ktorá je „sociálna“ vo svojich cieľoch, procese a výsledkoch. Ako taká ponúka mestám príležitosti na:
(1) poskytovať riešenia miestnych, doteraz neuspokojených sociálnych potrieb;
(2) zapojiť aktérov systému do spoločného navrhovania a spoločnej tvorby riešení (a tým automaticky prispievať k znižovaniu rizík spojených s inováciami);
(3) vytvárať dlhodobý, pozitívny sociálny vplyv v rôznych rovinách (geografická, rozsah problému); a
(4) prispievať – prostredníctvom zapojenia viacerých aktérov do procesu rozvoja a budovania kapacít – k kultúrnym a behaviorálnym zmenám, ktoré podporujú rozvoj odolných a pružných inovačných ekosystémov schopných zjednotiť aktérov a zdroje na dosiahnutie stanovených cieľov.

Sociálna inovácia môže byť pre NZC a výzvu pre Pilotné mestá strategickým prínosom v nasledujúcich ohľadoch: Prístupy v oblasti sociálnej inovácie môžu pomôcť mestám prijať rôzne modely participatívneho a inkluzívneho rozvoja s cieľom riešiť konkrétne výzvy (pozri City Studio; City Lab Mannheim; projekt Gendered Innovation) a zmobilizovať aktérov ekosystému na podporu iniciatívy Mission (pozri miestne energetické komunity (Mission vo Valencii);

Okrem toho môžu prispieť k vytvoreniu prostredia pre inovácie (budovanie kapacít prostredníctvom zapájania; mobilizácia sietí zameraných na riešenie výziev) (pozri projekt „Superblocks“ vo Vitorii-Gasteiz (a Občiansky pakt za udržateľnú mobilitu)) a podporovať rozširovanie a šírenie existujúcich riešení v oblasti dekarbonizácie.

Na hlbšej úrovni môže sociálna inovácia prispieť k zmene spoločenských postupov a k budovaniu odolného a pružného inovačného ekosystému prostredníctvom budovania kapacít a učenia sa praxou (pozri program Viable Cities; ekovesnica Cloughjordan).

Okrem toho v rámci výzvy pre pilotné mestá ponúka sociálna inovácia spôsoby, ako zapojiť územné a mestské subjekty do Akčného plánu (napr. pri navrhovaní a vytváraní portfólia riešení pre danú misiu, či už ide o rozširovanie existujúcich riešení alebo vytváranie nových) a budovať kapacity v oblasti nových prístupov k rozvoju a nových metód/nástrojov, ktoré zapájajú subjekty, najmä príjemcov, do tvorby riešení a ich implementácie.

Rodový rozmer: V roku 2020 Európska komisia uverejnila správu „Gendered Innovation 2“, správu o tom, ako inkluzívna analýza prispieva k výskumu a inováciám. Publikácia obsahuje definície pojmov a metód týkajúcich sa pohlavia, rodu a intersekcionálnej analýzy a poskytuje interdisciplinárne prípadové štúdie, ktoré ukazujú, ako integrovať rodový rozmer do rôznych oblastí výskumu a inovácií, vrátane zmeny klímy a urbanistického dizajnu. Projekt Gendered Innovation – spolufinancovaný Európskou komisiou – vypracoval aj kontrolné zoznamy na podporu inkluzívneho inžinierstva, urbanistiku a dizajn, ako aj metódy na inžinierske inovácie.

Ilustratívne príklady a prípadové štúdie

• City Lab Bristol
• Nappi Naapuri
• Real Junk Food Berlin
• Paríž za 15 minút (Kliknite sem pre koncepčnú kartu)
• Ekologická dedina Cloughjordan
• Bolognské občianske dohody (Kliknite sem pre viac informácií o participatívnom rozpočte.)
• City Studio
• City Lab Mannheim
• Miestne energetické komunity (Missions Valencia)
• Superbloky vo Vitorii-Gasteiz (a Občianska dohoda o udržateľnej mobilite)
• Program „Viable Cities“
• Projekt Gendered Innovation

Zdroje a/alebo budúce zdroje/služby platformy, na ktoré by mestá mali venovať pozornosť

• NZC: Krátke články o sociálnej inovácii
• Video o sociálnej inovácii od NZC
• Úložisko znalostí NZC
• Vzdelávacie materiály v oblasti sociálnych inovácií (MOOC)
• Siscode Learning Hub

Zmena klímy je komplexný a ťažko riešiteľný problém, ktorý presahuje politické cykly a hranice a prejavuje sa v dlhodobom časovom horizonte. Klimatická kríza je nielen skúškou odolnosti našich demokracií, ale aj príležitosťou, ako ich uprostred významných výziev obnoviť v súlade s našimi súčasnými potrebami a technologickými možnosťami. Účinné reakcie, ktoré zodpovedajú rozsahu budúcich výziev, si vyžadujú väčšiu demokratickosť, spoluprácu a kolektívne orientovanie sa na konanie a vyžadujú viac než len technologický pokrok, aby bolo možné spoločne vytvárať riešenia, ktoré majú hmatateľný vplyv na každodenný život ľudí a nikoho neopúšťajú.

Klimatická kríza si vyžaduje systémovú transformáciu spoločnosti a našich miest. To si vyžaduje, aby sa na procese transformácie podieľal širší ekosystém, ktorý zahŕňa nielen miestne samosprávy, ale aj obyvateľov miest, podniky, subjekty pôsobiace v oblasti inovácií (ako sú univerzity a ďalšie subjekty zaoberajúce sa výskumom, vývojom a inováciami), mimovládne organizácie a občiansku spoločnosť.

Nasledujúce časti v rámci kapitoly „Schopnosť konať“ sú všetky svojou povahou variáciami na tú istú tému: budovanie kritickej masy prostredníctvom angažovanosti a spolupráce s cieľom dosiahnuť zmysluplnú a trvalú zmenu.

Spolupráca v rámci mestského úradu je kľúčová. Klimatická transformácia sa bude týkať všetkých oddelení: bývania, dopravy, zdravotníctva, školstva, územného plánovania, energetiky a hospodárstva. Ak sa klimatická transformácia vníma predovšetkým ako úloha oddelenia životného prostredia, často sa jej nedarí získať potrebnú podporu. Vytvorenie silných horizontálnych tímov, ktoré budú schopné formovať politiku a čerpať prostriedky z rozpočtov naprieč oddeleniami, je kľúčovým faktorom úspechu.

Spolupráca by sa však nemala obmedzovať len na územie obce – zapojiť sa musia aj ďalšie subjekty. Mnoho ďalších aktérov, ako sú nemocnice, univerzity, školy, súkromné spoločnosti (veľké korporácie aj malé a stredné podniky) a občianska spoločnosť, môže misiu podporiť zmenou svojich politík a spôsobu, akým vynakladajú svoje finančné prostriedky. Vytvorenie medziorganizovaných tímov, ktoré spoločne riadia misiu, umožňuje mestskému vedeniu urýchliť svoju prácu. Je tiež dôležité pozerať sa nielen von, ale aj hore – nadväzovať kontakty s regionálnymi a národnými vládami s cieľom vytvoriť silné partnerstvá v oblasti viacúrovňového riadenia.

Mestá budú napokon musieť pracovať experimentálnym a iteratívnym spôsobom. Problémy, s ktorými sa vyrovnávajú, sú komplexné a nemajú jasné hranice. Pokusy o ich riešenie nevyhnutne vyvolajú reakcie v rámci systému. Pri použití štandardného prístupu „analyzovať, plánovať, realizovať“ hrozí riziko, že mestá investujú čas aj peniaze do riešení, ktoré nie sú v reálnych podmienkach životaschopné. Reflexívny prístup k riadeniu typu „plánovať, testovať, iterovať“ naopak pomáha budovať dôveru v smer, ktorým sa uberáme, a zároveň umožňuje ostatným formovať prácu v priebehu jej vývoja. Preto sa urýchlenie učenia stalo takým kľúčovým hnacím motorom transformácie (napríklad v prístupe organizácie Viable Cities). Tam, kde ešte neexistujú, budú musieť mestá zaviesť procesy na získavanie rýchlych poznatkov z malých experimentov a ich využívanie pri tvorbe politík.

Zhrnutie: Otázky, ktoré by ste si mali položiť – Riadenie a participatívne prístupy

• Do akej miery ste otvorení zmene prístupov k miestnej samospráve?
• Komu by ste mali tento prístup alebo postup sprístupniť?
• Ako bude táto spolupráca prebiehať? Aké formálne a/alebo neformálne štruktúry budú túto spoluprácu podporovať?
• Aké zdroje, štruktúry, procesy atď. budú potrebné na to, aby sa to podarilo?
• Máte s takýmito postupmi/procesmi nejaké predchádzajúce skúsenosti?

Každé pilotné mesto vytvorí vlastnú koalíciu pre zmenu, ktorá bude zodpovedať charakteru pilotných aktivít, ktoré realizuje – a to v súvislosti s kľúčovými zainteresovanými stranami, dotknutými komunitami a skupinami občanov, kľúčovými aktérmi v ekosystéme a partnermi zodpovednými za realizáciu. Na základe analýzy výzvy, ktorú sa mesto rozhodlo riešiť, môžu mestá využiť mapovanie systémov na identifikáciu aktérov, mestských služieb a procesov (t. j. hodnotových reťazcov), aby určili, koho mesto potrebuje zapojiť a s kým vytvoriť koalíciu pre zmenu. Ilustratívne príklady a prípadové štúdie
Po celom svete existujú organizácie, ktoré vytvárajú modely spolupráce a koalície zamerané na riešenia v oblasti klímy medzi mestskými samosprávami, miestnymi podnikmi, inovačnými ekosystémami a občanmi.

Tu je niekoľko príkladov:

• Leuven 2030
• Misia vo Valencii EÚ
• Región mesta Glasgow (Glasgow Green Deal)
• Klimatická laboratórium vo Viedni
• Nadácia Boston Green Ribbon
• Obchodná rada San Francisca pre zmenu klímy
• Aliancia C40 pre podnikateľské prostredie v mestách
• Model zelenej ekonomiky vo Vancouveri
• Nadácia Helsinki Smart & Clean

Mnohé mestá pri vypracúvaní plánu smerujúceho k udržateľnejšej budúcnosti zapojili širokú skupinu zainteresovaných strán; napríklad londýnsky plán pre cirkulárnu ekonomiku

Demokratické rozhodovanie a aktívna účasť sú kľúčové pre dosiahnutie Klimatickej neutrality v najambicióznejších mestách do roku 2030 a Klimaticky neutrálnej Európy do roku 2050. Preto je nevyhnutné, aby mestá zapájali občanov a mestské zainteresované strany do zmysluplnej a inkluzívnej účasti, čím prispejú k dosiahnutiu tohto cieľa. Cieľom je podnietiť a inšpirovať mestá, aby prehodnotili úlohu zapojenia občanov na ich ceste k Klimatickej neutralite. Aby mestá mohli prejsť na Klimatickú neutralitu, je potrebné zosúladiť rôznorodé a niekedy protichodné názory, poznatky a postupy, dosiahnuť hlbšie pochopenie mestských systémov a nadviazať na existujúce prednosti miest. Zvýšenie demokratickej vitality, inkluzívna účasť na mestských procesoch a medziodvetvová komunikácia a spolupráca môžu viesť k lepšiemu rozhodovaniu, zodpovednosti a spoluprínosom. To si môže vyžiadať investície do prostredia, zručností a inštitúcií, ktoré to podporujú. Účinnosť mnohých intervencií a politík miest závisí od reakcie občanov a komunít. Ak občania a iné mestské zainteresované strany majú pocit, že neboli riadne zapojení, alebo sa cítia bezmocní ovplyvniť rozhodnutia, ktoré majú dopad na ich životy, môžu sa cítiť zbavení moci a prestať sa zapájať do akýchkoľvek intervencií. Naopak, keď sa občania aktívne zapájajú do rozhodovania a implementácie, mení sa nielen ich pohľad na tieto procesy, čo môže viesť k väčšej legitimite, ale aj ich vzťah k mestu. Tento prístup má väčšiu šancu získať si srdcia a mysle ľudí a podporiť potrebnú zmenu správania vo všetkých častiach systému, pretože procesy a ich výsledky sú vytvárané spoločne a budia dôveru. Vytvára to silné, živé a zdravšie komunity, ktoré dokážu čeliť výzvam priamo.

Realizácia programu NZC Pilotné mestá predstavuje dobrú príležitosť na zapojenie občanov a zainteresovaných strán v mestách, na otestovanie a čerpanie skúseností z ich prístupov, ako aj z nových demokratických inovácií, a na zlepšenie a posilnenie kultúry participácie v meste. Trvalá zmena si vyžaduje demokratické prístupy, ktoré sú zamerané na ľudí, zaviazané k odolnosti komunity a odolnosti voči zmene klímy a reagujú na miestny kontext. Hlasy a vedomosti komunity, prepojené spoluprácou, ktorá vychádza nielen zhora nadol, ale aj zdola nahor, musia byť základom opatrení, ktoré prijímajú vlády a občianska spoločnosť. Tam, kde je to vhodné, by sa mali podporovať inkluzívne prístupy, zohľadňujúce prepojenia sociálnych kategórií – ako sú etnická príslušnosť, vek alebo zdravotné postihnutie – a význam rodového hľadiska.
Tu je niekoľko príkladov:

• Lisboa Participa | Zelený participatívny rozpočet v Lisabone
  Procesy participatívneho rozpočtovania (PB) umožňujú komunitám rozhodovať o mestskom rozpočte a výdavkoch. PB možno kombinovať s
  rozhodovanie s cieľom zabezpečiť
  solídny a inkluzívny proces. Vznikol v Latinskej Amerike s cieľom posilniť postavenie komunít a umožniť im kontrolu nad výdavkami vlády. PB sa realizuje po celom svete. V Lisabone ho iniciovala mestská rada a funguje už mnoho rokov. Medzi výhody PB patrí budovanie komunity a zvýšená dôvera v mestské samosprávy v dôsledku vlastníctva komunity nad výdavkami. PB však nie je taký vhodný na riešenie dlhodobých alebo zložitých problémov, keďže sa zvyčajne zaoberá krátkodobými projektmi. V posledných rokoch boli niektoré procesy PB kritizované za to, že
  stratili zo zreteľa posilňovanie postavenia. Okrem toho,
  Rozpočet na úrovni mesta môže byť obmedzený kontrolou rozpočtov na celoštátnej úrovni.
  https://op.lisboapartici
• Vízia pre Škótsko | Ako by odporúčania mohli ovplyvniť našu budúcnosť | Škótske klimatické zhromaždenie V rámci Škótskeho klimatického zhromaždenia sa vízie účastníkov o ich budúcnosti stali skutočnosťou prostredníctvom rozprávania príbehov a vytvárania naratívov. Cieľom bolo priblížiť návrhy odporúčaní občanov pre zhromaždenie širšej verejnosti a ilustrovať dlhodobé politické riešenia a ich vplyv na životy ľudí. Vízia pre Škótsko | Ako by odporúčania mohli ovplyvniť našu budúcnosť | Škótske klimatické zhromaždenie
• Hodnotenie technológií riadené komunitou | Boj proti technokracii a algokracii
  Participatívne prístupy k hodnoteniu technológií zakladajú tento proces na reálnych skúsenostiach tých, ktorých sa technológia najviac dotýka, a súčasne úzko spolupracujú s odborníkmi a zainteresovanými stranami, ktorí zvyčajne dominujú v procese hodnotenia technológií. Tento prístup vychádza z poznania, že odborníci sami nedokážu riešiť zložité technologické otázky a že občania a komunity významne prispievajú k demokratizácii prístupov, v ktorých dominujú odborníci.
  Dánska technologická rada bola priekopníkom tohto prístupu už v 60. rokoch minulého storočia. Participatívne prístupy k hodnoteniu technológií podporujú dlhodobú životaschopnosť nových technológií tým, že zabezpečujú, aby
  ich vplyvy sa posudzujú komplexne a demokraticky a aby sa pred zavedením nových a významných technológií uskutočnila dostatočná verejná diskusia. V súčasnosti však,
  V oblasti technologických posudkov dominujú odborníci a záujmy priemyslu.
  EXP8 | Boj proti algokracii: Potreba nových participatívnych prístupov k hodnoteniu technológií.

Správa vecí verejných a participatívne prístupy
Niekoľko zaujímavých prípadových štúdií na tému „komunity verzus klimatické zmeny“ nájdete tu

Zdroje a/alebo budúce zdroje/služby platformy, na ktoré by mestá mali venovať pozornosť

• Občania NZC a zainteresované strany v mestách – rýchly prehľad
• Video pre občanov a zainteresované strany v mestách od NZC
• Systém metód a prípadové štúdie týkajúce sa zapojenia občanov a mestských zainteresovaných strán zapojenia a demokratických inovácií
• Program akčného učenia
• Nástroj na mapovanie občianskeho prostredia
• Cesta k dôslednému zapájaniu mesta

Misijné mestá zapojené do tejto iniciatívy čelia značnej potrebe kapitálu nielen na financovanie svojich transformačných procesov, ale aj na realizáciu projektov s využitím verejných aj súkromných zdrojov. Ich úspech bude závisieť od identifikácie a zabezpečenia týchto zdrojov. Potreby zahŕňajú dostatočné financovanie na rozvoj projektov a portfólií schopných dosiahnuť Klimatickú neutralitu, ako aj verejné a súkromné kapitálové financovanie a financovanie týchto projektov na základe ich potrieb. Pravdepodobne budú vyžadovať celý rad zdrojov, či už ide o spolufinancovanie verejným sektorom, financovanie súkromným sektorom, presmerovanie rozpočtov verejného a súkromného sektora, filantropické financovanie alebo financovanie od miestnych zodpovedných subjektov (napr. energetických spoločností).

Misijné mestá zapojené do iniciatívy Mission Cities budú vypracúvať „Investičné plány“ v rámci procesu Klimatická zmluva mesta (CCC). Upozorňujeme, že tento rámec nezahŕňa len investičné aktivity, ale celé spektrum kapitálu – financovanie, verejný aj súkromný kapitál určený na financovanie projektov

Tieto plány sú postavené na koncepcii, ktorá sa skladá z viacerých prvkov:

• Odhadnúť celkové kapitálové potreby na prechod k Klimatickej neutralite do roku 2030;
• posúdiť a riešiť potreby v oblasti kapacít a schopností kľúčových aktérov, ako sú vedúci predstavitelia a zamestnanci mestských a regionálnych samospráv, kľúčové zainteresované strany, kapitálové inštitúcie a občania;
• Pochopiť, aké typy intervencií si vyžadujú aké formy kapitálu a mechanizmy financovania;
• Podporovať „priaznivé prostredie“ pre tvorbu a využívanie kapitálu vo veľkom meradle, ktoré zahŕňa analýzu údajov a posúdenie potrieb, klimatické a súvisiace politiky (na úrovni mesta, regiónu, štátu), zohľadnenie vhodných a potrebných kapitálových štruktúr, analýzu kapitálových a finančných rizík spolu so stratégiami na ich zmierňovanie;
• Vytvoriť spoľahlivé mechanizmy riadenia kapitálu a financií a monitorovania vplyvu, ktoré budú v súlade so širším rámcom vplyvu misie, s cieľom zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť všetkých zúčastnených strán a predísť akémukoľvek riziku „zeleného marketingu“.

Investičný plán „Misijných miest“ bude obsahovať rozpis kapitálových potrieb zodpovedajúcich cestám k dosiahnutiu Klimatickej neutrality. Vymedzí viacero rizík, ktoré by mohli ovplyvniť prideľovanie finančných prostriedkov na podporu potrebných opatrení na dekarbonizáciu, a pomôže identifikovať podporné opatrenia/požiadavky, ktoré napomáhajú toku rôznych zdrojov kapitálu. Tieto opatrenia budú zahŕňať zmeny politík s cieľom umožniť opatrenia vo väčšom meradle, návrh účinných inštitucionálnych opatrení, ako sú špecializované mestské fondy, a opatrenia na obmedzenie a riadenie rizík vo všetkých zdrojoch verejného a súkromného kapitálu — Misijné mestá. Program Pilotné mesto poskytne mestám podporu najmä v nasledujúcich oblastiach:

• Zabezpečenie súdržnosti politík s cieľom efektívne mobilizovať kapitál
• Určenie a zavedenie potrebných kapitálových štruktúr na úrovni mesta (alebo regiónu/štátu) s cieľom zorganizovať rôzne zdroje kapitálu na účely financovania
• Rozvíjať schopnosti miest efektívne využívať kapitál v rôznych oblastiach potrieb

Monitorovanie, hodnotenie a učenie sa (MEL) v Pilotných mestách NZC sú vzájomne prepojené činnosti, ktoré podporujú meranie pokroku smerom k Klimatickej neutralite prostredníctvom príslušných pilotných aktivít a zároveň budujú synergie medzi Pilotnými mestami na základe spoločných poznatkov o dosiahnutých vplyvoch. Monitorovanie sa týka vývoja a uplatňovania kvantitatívnych ukazovateľov na sledovanie a analýzu pokroku miest smerom k dosiahnutiu priamych vplyvov (ako sú emisie skleníkových plynov s nulovou bilanciou) a nepriamych vplyvov (spoluprínosy), ako aj nastavenia, riadenia a údržby nástrojov a infraštruktúry na zber údajov. Hodnotenie označuje analýzu a posúdenie monitorovacích informácií vo vzťahu k stanoveným cieľom, zámerom a referenčným hodnotám s cieľom určiť, do akej miery boli dosiahnuté kľúčové míľniky, priebežné výsledky a konečné vplyvy. Učenie sa znamená štruktúrovaný a nepretržitý proces bilancovania a syntézy s cieľom generovať poznatky v reálnom čase, ktoré pomáhajú mestám pochopiť, ktoré riešenia fungujú, v akých kontextoch, pre koho a prečo. Týmto spôsobom tieto aktivity vytvoria dôkazy a poznatky, ktoré umožnia reflexívne riadenie a opravu/vylepšenie postupu. Nakoniec, MEL je nevyhnutné pre škálovateľnosť a prenositeľnosť pilotných aktivít naprieč viacerými oblasťami Klimatickej neutrality a mestskými kontextmi v rámci NZC.

Zabezpečenie toho, aby sa viacrozmerné a systémové vplyvy pilotných aktivít v rámci NZC zohľadňovali už v ranom štádiu a aby sa poznatky z neskorších zásahov priebežne zaznamenávali, merali a zapracúvali do procesov MEL, predstavuje pre mestá náročnú úlohu. Táto úloha sa ešte zložitejšia, keď sa predpokladá, že očakávané transformácie smerom k Klimatickej neutralite budú prebiehať prostredníctvom nelineárnych a komplexných cest. Na riešenie tohto problému pomôže budovanie porozumenia a jasnosti miest ohľadom ich očakávaných „cest vplyvu“ ako vyvíjajúceho sa procesu, čo pomôže mestám efektívne zavádzať ich procesy MEL prostredníctvom kvantitatívnych aj kvalitatívnych ukazovateľov.

Pilotným mestám sa poskytne podpora pri jasnom formulovaní ich cest k dosiahnutiu vplyvu prostredníctvom ich logiky vplyvu alebo teórie zmeny (TOC), aby sa zreteľne vyjadrili základné mechanizmy, ktorými sa budú v priebehu času vytvárať pozitívne vplyvy. Tieto logiky vplyvu a naratívy transformácie prepoja navrhované aktivity pilotných miest s krátkodobými a strednodobými zmenami, ktoré je možné pozorovať/merať a ktoré sú predzvesťou neskorších dlhodobých vplyvov na zmenu mestských systémov.

Ilustratívne príklady a prípadové štúdie

• GPC: Globálny protokol pre emisie skleníkových plynov na úrovni miest Emissions (GPC) vyžaduje, aby mestá merali a zverejňovali komplexný inventár emisií skleníkových plynov pomocou dvoch odlišných, ale vzájomne sa dopĺňajúcich prístupov. Jeden z nich zachytáva emisie z výrobných aj spotrebných činností prebiehajúcich v rámci hraníc mesta, vrátane niektorých emisií uvoľňovaných mimo hraníc mesta. Druhý prístup zaraďuje všetky emisie do „rozsahov“ v závislosti od miesta, kde fyzicky vznikajú. Tento prístup vyžaduje samostatné vykazovanie emisií fyzicky uvoľnených v rámci hraníc mesta na účely agregácie viacerých mestských inventárov, aby sa zabránilo dvojitému započítavaniu. Rámec rozsahov pomáha rozlišovať emisie, ktoré fyzicky vznikajú v rámci mesta (rozsah 1), od emisií vznikajúcich mimo mesta (rozsah 3) a od emisií vznikajúcich pri využívaní elektrickej energie, pary a/alebo vykurovania/chladenia dodávaných zo sietí, ktoré môžu, ale nemusia prekračovať hranice mesta (rozsah 2).
• Rámec iniciatívy „Dohoda primátorov“: Tento metodický prístup k podávaniu správ o zmierňovaní zmeny klímy a prispôsobovaní sa jej (vrátane miestneho vykazovania emisií skleníkových plynov) má komplexný charakter. Pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy, tento prístup pomáha miestnym orgánom osloviť všetkých rôznych spotrebiteľov na ich území. Ide o metodiku integrovaného a inkluzívneho plánovania v oblasti klímy a udržateľnej energetiky, v rámci ktorej zohrávajú aktívnu úlohu miestne zainteresované strany.
• Učenie sa/tvorba zmyslu metódy: V rámci iniciatív financovaných organizáciou EIT Climate-KIC, ako sú projekt MOTION a Deep Demonstrations, boli vyvinuté a zavedené inovatívne procesy monitorovania, hodnotenia a učenia (MEL), ktoré umožnili zavedenie procesov učenia sa a tvorby zmyslu v reálnom čase v spolupráci s mestami EÚ a vytvorili rýchle hodnotiace cykly v rôznych oblastiach, pričom sa výslovne zameriavali na systémovú transformáciu

Zdroje a/alebo budúce zdroje/služby platformy, na ktoré by mestá mali venovať pozornosť

• NZC Monitorovanie, Hodnotenie a učenie (MEL) Rámec vychádza z potrieb v oblasti MEL, na ktoré poukázali mestá, z rámcových podmienok CCC, odporúčaní JRC, ako aj z potrieb monitorovania širšej implementácie misie. Na základe komplexného súboru existujúcich metodík, dostupných nástrojov a rámcov, ktoré mestá v súčasnosti využívajú v praxi, rámec MEL vyvinie súbory kľúčových ukazovateľov, merania a procesy podávania správ na hodnotenie implementácie NZC a v širšom zmysle aj výkonu misie (pozri obrázok nižšie s kľúčovými zložkami rámca).

• Organizačný výbor NZC a zdroje pre organizačný výbor (Canvas, súbor nástrojov) pomôže vymedziť rozsah činností v oblasti monitorovania, hodnotenia a učenia (MEL) prostredníctvom „výberu z ponuky“ očakávaných výsledkov/dopadov (priamych aj vedľajších prínosov), aby bolo možné kriticky posúdiť opodstatnenosť kľúčových výstupov v rámci ich portfólia emisných oblastí a pák. Mestá by tak mohli posúdiť, ako pilotné aktivity prispievajú k plánovaným výsledkom, a to na základe existujúcich dôkazov vo forme súborov metrík a ukazovateľov. Tento krok tiež pomôže vybrať, čo merať na základe plánovaných zmien, určiť správne dôkazy a posúdiť medzery v dôkazoch a to, ako by sa tieto medzery mohli potenciálne riešiť prostredníctvom rámca NZC MEL (pozri obrázok nižšie).

• Funkcie MEL na portáli: Rámec MEL bude pilotným mestám pomáhať aj pri kvantifikácii priamych a vedľajších prínosov vyplývajúcich z ich implementácie, ako aj pri hodnotení priebežných výsledkov a dlhodobých vplyvov. Tieto hodnotiace údaje budú navyše integrované do portálu NZC, aby bolo možné vizualizovať pokrok na úrovni celého mesta aj v jednotlivých sektoroch, agregovať ho a porovnávať s potenciálom miest v oblasti znižovania emisií, ako aj vytvoriť rozhranie na definovanie postupov podávania správ na účely monitorovania pokroku.

Priame a nepriame vplyvy (princípy vedľajších prínosov a zásady „nepoškodzovať“):
V prípade Pilotných miest NZC sa pod pojmom spoluprínosy rozumejú dodatočné vplyvy alebo pozitívne vedľajšie účinky opatrení na zmierňovanie zmeny klímy alebo na prispôsobenie sa jej, ktoré sú ich neoddeliteľnou súčasťou. Očakáva sa, že tieto vplyvy sa dosiahnu v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte prostredníctvom ich pilotnej implementácie, a to na základe cieľových emisných oblastí a portfólia riešení navrhnutých mestami. Napríklad je známe, že nízkouhlíkové riešenia a riešenia aktívnej mobility majú pozitívne účinky na verejné zdravie a blahobyt. Zároveň by niektoré opatrenia v oblasti klímy mohli potenciálne viesť k negatívnym dôsledkom alebo kompromisom, ktorým je potrebné sa vyhnúť. Napríklad zvýšená výroba energie alebo vykurovanie z zdrojov biomasy by mohlo mať negatívny vplyv na miestnu kvalitu ovzdušia a regionálnu biodiverzitu. Takéto negatívne vplyvy opatrení na iné sektory sú uvedené v nariadení EÚ o taxonómii (článok 17) ako zásady „nespôsobiť významnú škodu“ (DNSH) a uplatňujú sa na environmentálne ciele a príslušné činnosti. Tieto zásady slúžia aj ako usmernenie pre taxonómiu technologických riešení/služieb NZC a príslušné Úložiska znalostí a informačné listy dostupné na portáli NZC — Pilotné mestá. Spoluprínosy by sa tiež mohli klasifikovať ako priame a nepriame na základe toho, do akej miery súvisia s výsledkom daného opatrenia. Napríklad zlepšenie kvality ovzdušia vďaka využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov (zníženie koncentrácií oxidu dusíka a tuhých častíc) je priamym spoluprínosom, zatiaľ čo súvisiace zlepšenia v oblasti chorobnosti a úmrtnosti sú nepriamymi spoluprínosmi vyplývajúcimi zo zlepšenia kvality ovzdušia. Preto jasné a komplexné pochopenie potenciálnych vedľajších prínosov a ich vzájomných súvislostí pomôže mestám identifikovať širokú škálu nepriamych vplyvov a kompromisov v súvislosti s ich konkrétnymi činnosťami. Okrem toho je dôležité vopred zvážiť potreby v oblasti údajov na odhadovanie vedľajších prínosov/vplyvov a zahrnúť prístup k zberu údajov pre monitorovanie, hodnotenie a učenie (MEL) do navrhovaných pilotných činností.

Nasledujúca časť ponúka vyčerpávajúci (hoci nie konečný) „zoznam“ vedľajších prínosov a ich tematické rozdelenie, ktoré by mali Pilotné mestá zohľadniť pri príprave svojich portfólií
Začalo sa mapovanie potenciálnych vplyvov, vedľajších prínosov, synergií a rizík v rámci rôznych tematických opatrení, ktoré zahŕňajú zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu/odolnosť, životné prostredie (voda, pôda a ekosystémy), zásobovanie potravinami a ich výrobu, sociálno-ekonomické a zdravotné vedľajšie prínosy, ako aj zabezpečenie medziodvetvovej integrácie. Uznávame však, že tieto prepojenia sú komplexné, a to tak z hľadiska koncepčného chápania, ako aj z hľadiska kontextuálnych úvah v praxi a pri implementácii. Tieto vzájomné závislosti budú následne hlbšie analyzované a prezentované v nadchádzajúcich výstupoch NZC, ako je napríklad logika vplyvu (teória zmeny) NZC, zdrojov MEL, mechanizmov vykazovania údajov o emisiách, analýzy technologických riešení a prekážok ich zavádzania a ďalších relevantných pracovných balíkov projektu. Tabuľka nižšie poskytuje prehľad širokej škály priamych a nepriamych prínosov a ich kategorizácie, ktoré sa v NZC považujú za východiskový bod pre návrh služieb a riešení a aktivity MEL.

	Vplyvy (vrátane vedľajších prínosov) a kategórie vplyvov
Priame vplyvy	Klimatická neutralita
	Zmierňovanie klimatických zmien Zníženie emisií skleníkových plynov Zvýšenie energetickej účinnosti alebo miery modernizácie (vrátane diaľkového vykurovania) Znížená energetická potreba, požiadavky alebo spotreba Lepší prístup k čistej, stabilnej a cenovo dostupnej energii Zníženie energetickej chudoby Zvýšený prechod na verejnú dopravu, chôdzu a jazdu na bicykli Znížený podiel osobných vozidiel na celkovej doprave Zvýšené využívanie vozidiel s nízkou uhlíkovou stopou v osobnej, nákladnej a verejnej doprave (elektromobily, elektrické bicykle, vozidlá na vodíkový pohon atď.)
	Prispôsobenie sa zmene klímy Zvýšené viazanie uhlíka (napr. prostredníctvom prírodných riešení v oblasti klímy) Zvýšená stabilita mestskej infraštruktúry Znížené riziko prírodných katastrof alebo klimatických katastrof Lepšia pripravenosť na neistotu spojenú s vplyvmi zmeny klímy
Nepriame vplyvy	Verejné zdravie a vplyvy na životné prostredie Zlepšená kvalita ovzdušia Zníženie hluku Zvýšenie bezpečnosti na cestách Znížený efekt tepelného ostrova Zlepšenie fyzickej a duševnej pohody Zvýšenie atraktívnosti a estetiky z hľadiska kvality života (v súlade s novými cieľmi iniciatívy EÚ Bauhaus) Zvýšená fyzická aktivita a aktívny životný štýl Spravodlivý a cenovo dostupný prístup k bývaniu
	Sociálne začlenenie, demokracia a kultúrne vplyvy Posilnenie účasti občanov a komunít a sociálnych kapacít pre účasť a angažovanosť Posilnenie sociálnej spravodlivosti Posilnenie sociálnej súdržnosti, rodovej rovnosti a spravodlivosti lepšie fungovanie demokratických inštitúcií Zvýšené povedomie o spoločenských otázkach Lepší prístup k pracovným príležitostiam a možnostiam rozvoja zručností Lepší prístup k informáciám, zvyšovanie informovanosti a zmena správania
	Vplyvy na hospodársky rozvoj Zvýšené investície do výskumu a inovácií Nižšie budúce náklady na údržbu a investície Nárast počtu kvalifikovaných pracovných miest a miery zamestnanosti Zvýšená hospodárska prosperita (kvalita pracovných miest, udržateľné dodávateľské reťazce atď.) Vyššia ekonomická návratnosť prírodného kapitálu Vyššia technologická pripravenosť a rýchlosť zavádzania Miestna hospodárska činnosť a globálna prepojenosť Posilnenie miestneho podnikania a miestnych firiem/podnikov Zvýšenie viditeľnosti a prenos poznatkov a technológií pre miestne podniky a projekty Začleňovanie nových ekonomických modelov, ako je ekonomika blízkosti a zdieľania
	Vplyvy na efektívne využívanie zdrojov Lepšie nakladanie s odpadom a vyššia efektívnosť Rozšírenie materiálových cyklov a obehového hospodárstva Zlepšenie kvality vody Vylepšený proces riadenia vodného hospodárstva/jeho zavádzanie Udržateľné a odolné systémy výroby a dodávok potravín Zníženie množstva potravinového odpadu Zvýšenie produkcie a spotreby miestnych potravín Vylepšené postupy v oblasti riadenia využívania pôdy (v súvislosti s biodiverzitou)
	Vplyvy na biodiverzitu Rozšírenie mestského lesného hospodárstva, výsadba a zlepšenie zdravotného stavu rastlín Znížená ekologická stopa Nárast počtu neinvazívnych druhov a opeľovačov Zlepšenie zdravia pôdy Znížené riziko vypuknutia epidémie/pandémie Zvýšené ekologické povedomie Zlepšená ekologická prepojenosť biotopov Lepšia obnova prírody

Zdroje a/alebo budúce zdroje/služby platformy, na ktoré by mestá mali venovať pozornosť

• NZC Impact Logic bude kľúčovým zdrojom, ktorý poukáže na prepojenia medzi očakávanými priamymi a vedľajšími prínosmi a priebežnými výsledkami zmapovanými v rámci pilotných Impact Pathways jednotlivých miest.
• Zdroje poskytnuté mestám v tejto oblasti budú obsahovať zoznam/prehľad vedľajších prínosov, ktoré je potrebné vnímať ako krátkodobé, strednodobé a dlhodobé výsledky, ktorých dosiahnutie a meranie sa očakáva v rámci pilotných aktivít. Tento zoznam bude vychádzať z aktuálnej práce a zdrojov, ktoré sa vyvíjajú v rámci rámca MEL a logiky vplyvu, ako aj z taxonómie technologických riešení a služieb NZC.
• Usmernenia platformy NZC týkajúce sa výberu technologických riešení a služieb pomôžu pilotným mestám pri posudzovaní externých vplyvov a pri identifikácii a označovaní akýchkoľvek rizík porušenia zásad DNSH pri zavádzaní inovácií.
• Rámec MEL a logika vplyvu, ktoré boli podrobne opísané v predchádzajúcej časti, majú slúžiť pilotným mestám ako vodítko pri určovaní rizík a neúmyselných dôsledkov ich opatrení, pričom sa majú riadiť prioritami EÚ v oblasti klímy a životného prostredia a nesmú im spôsobiť žiadnu významnú ujmu.
• „Pokiaľ ide o platformu, modul na riadenie výziev a grantov bude slúžiť na operatívne riadenie celého vykazovania v rámci pilotných aktivít, čo bude zahŕňať ukazovatele a vizualizáciu kľúčových vedľajších prínosov na základe údajov získaných od Pilotných miest.“ — Pilotné mestá
• Knižnica technologických riešení a riešení špecifických pre jednotlivé emisné oblasti, ktoré sú zahrnuté v rámci Úložiska znalostí, bude označená sprievodnými prínosmi priradenými ku každému riešeniu

Ilustratívne príklady a prípadové štúdie

• Projekt „Healthy, Clean Cities Deep Demonstration“, ktorý koordinovala organizácia EIT Climate-KIC, podporil skupinu ambicióznych miest v EÚ pri zavádzaní strategických postupov v oblasti vzdelávania. V rámci projektu bola vyvinutá logika dosahu pre experimentovanie zamerané na konkrétne lokality a boli zavedené cykly „sensemakingu“ s cieľom získať praktické poznatky, ktoré slúžia ako podklad pre návrh a realizáciu.
• V rámci iniciatívy UNDP Sensemaking, zriadenej pre sieť laboratórií Accelerator Labs v 115 krajinách, boli navrhnuté a zavedené nástroje a metódy komplexného a systémového myslenia s cieľom podporiť modely vzájomného vzdelávania a urýchliť proces učenia v rámci globálnej komunity odborníkov z verejného sektora v súvislosti s Cielmi udržateľného rozvoja (SDG) do roku 2030.
• Prístup „Living Labs“ a jeho uplatňovanie prostredníctvom rôznych iniciatív EÚ vytvárajú prostredie, v ktorom koalície viacerých aktérov mohli testovať, vyvíjať a spoločne vytvárať inovatívne riešenia s cieľom urýchliť získavanie poznatkov o výzvach v mestskom prostredí. Napríklad: AMS Institute – Urban Living Labs.

Zdroje a/alebo budúce zdroje/služby platformy, na ktoré by mestá mali venovať pozornosť

• Viedol workshopy pre mestské zoskupenia zamerané na spoločné vytváranie cest k dosiahnutiu vplyvu, vzdelávacích cieľov a stratégií, metód hodnotenia a na pravidelné zdieľanie získaných skúseností s ostatnými Pilotnými mestami.
• Metodika NZC Impact Logic a doplnkové materiály (prehľadové tabuľky, metódy, nástroje, prípadové štúdie atď.) poskytované platformou Net Zero Cities a portálom.
• Synergie a prepojenia s národnými platformami organizácie Mission s cieľom šíriť poznatky získané v rámci pilotného programu NZC Pilotné mestá na celonárodnej úrovni

Misie EÚ sú novým prvkom programu pre výskum a inovácie Horizont Európa na roky 2021 – 2027. Podporujú priority Európskej komisie, ako je Európska zelená dohoda, Európa pripravená na digitálny vek, Boj proti rakovine a Nový európsky Bauhaus. Bolo zriadených päť misiových rád, v ktorých sa zišli poprední odborníci, aby pomohli špecifikovať, navrhnúť a implementovať misie pre program Horizont Európa. V septembri 2020 misiová rada odovzdala konečné odporúčania Európskej komisii. V septembri 2021 bola oficiálne spustená misia Misia EÚ: 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030 (Misia pre mestá) a bol uverejnený implementačný plán.

NetZeroCities (NZC) je štvorročný projekt financovaný z programu pre výskum a inovácie Horizont 2020, ktorého cieľom je pomôcť mestám prekonať súčasné štrukturálne, inštitucionálne a kultúrne prekážky, s ktorými sa stretávajú, a umožniť im dosiahnuť Klimatickú neutralitu do roku 2030.

Projekt NZC ponúka pokročilé možnosti v oblasti systémových zmien, zapájania a účasti občanov, participatívneho a inovatívneho riadenia, kapitálovej a finančnej štruktúry a sociálnych inovácií, aby mestá mali prístup k odborným znalostiam potrebným na riešenie výziev spojených s dosiahnutím Klimatickej neutrality.

Iniciatíva NetZeroCities si uvedomuje, že mestá potrebujú vypracovať konkrétne stratégie prispôsobené miestnym a regionálnym podmienkam, a bude ich v tom podporovať prostredníctvom vývoja, propagácie a integrácie nových i existujúcich nástrojov, zdrojov a odborných znalostí do komplexnej platformy, ktorá bude prístupná všetkým mestám cez online portál (Mission Platform). Iniciatíva Platforma misie NZC tiež poskytuje podporu pri spoločnom vytváraní Klimatických zmluv miest s miestnymi zainteresovanými stranami a občanmi. Vypracovanie, podpísanie a implementácia klimatických zmluv miest je ústredným prvkom Misie EÚ „100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030“. Hoci tieto zmluvy nie sú právne záväzné, predstavujú jasný a veľmi viditeľný politický záväzok nielen voči Európskej komisii a národným a regionálnym orgánom, ale aj voči občanom. Stanovia plány, ako mesto dosiahne Klimatickú neutralitu do roku 2030, a budú obsahovať Investičný plán.

Okrem toho bude v rámci projektu NZC vyhlásená otvorená výzva pre Pilotné mestá. S podporou širokej škály služieb, vedomostí a odborných znalostí poskytovaných platformou NZC Mission Platform sa pilotné mestá zaviažu k zavedeniu opatrení v rámci jednej alebo viacerých emisiových oblastí, ktoré otestujú cesty k dekarbonizácii s cieľom prekonať prekážky transformácie a v konečnom dôsledku urýchliť ich cestu k tomu, aby sa stali uhlíkovo neutrálnymi mestami. Pilotné mestá dostanú grant na podporu realizácie svojho experimentu s dôrazom na spoluprácu, reflexiu a učenie sa, ako aj na identifikáciu prekážok zmeny a príležitostí pre viacúrovňové a viacpákové intervencie na ich prekonanie.

Užitočné odkazy a zdroje

• NetZeroCities, dostupné na adrese https://netzerocities.eu/
• Misia EÚ „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá“ Implementačný plán, september 2021.
• Ďalšie dokumenty, vrátane informačnej sady pre mestá na domovskej stránke Misie EÚ: Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá

Európska zelená dohoda
Európska zelená dohoda (Zelená dohoda EÚ) je odpoveďou Európskej únie na výzvy v oblasti klímy a životného prostredia, ktoré predstavujú kľúčovú úlohu pre túto generáciu. Ide o novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je premeniť EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným, zdrojovo efektívnym a konkurencieschopným hospodárstvom, v ktorom v roku 2050 nedôjde k žiadnym čistým emisiám skleníkových plynov, kde bude chránené životné prostredie a zdravie občanov a kde bude hospodársky rast oddelený od využívania zdrojov.

V praxi je Európska zelená dohoda, schválená v roku 2020, súborom politických iniciatív Európskej komisie, ktorých hlavným cieľom je dosiahnuť, aby bola Európska únia (EÚ) Klimatická neutralita do roku 2050. Bude tiež predložený plán posúdenia vplyvu s cieľom zvýšiť cieľ EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej na 50 % a smerom k 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Plánom je preskúmať každý existujúci zákon z hľadiska jeho prínosu pre klímu a zaviesť nové právne predpisy týkajúce sa obehového hospodárstva, renovácie budov, biologickej rozmanitosti, poľnohospodárstva a inovácií.

Predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyen, vyhlásila, že Európsky zelený dohovor bude pre Európu „momentom pristátia na Mesiaci“. Von der Leyen vymenovala Fransa Timmermansa za výkonného podpredsedu Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu.

Plán Investičný plán pre udržateľnú Európu predstavuje investičný pilier Európskej zelenej dohody. Dosiahnutie klimatických a energetických cieľov na rok 2030 si do roku 2030 vyžiada dodatočné investície vo výške 260 miliárd EUR ročne. Je potrebný rámec, ktorý preklenuje priepasť medzi politickými cieľmi a dostupnými významnými súkromnými finančnými zdrojmi. Tento rámec sa zameria na investície v oblasti klímy, životného prostredia a sociálnej oblasti, pričom v prípade sociálnej oblasti pôjde o investície súvisiace s prechodom na udržateľný rozvoj. Investičný plán pre udržateľnú Európu zmobilizuje prostredníctvom rozpočtu EÚ a súvisiacich nástrojov v nadchádzajúcom desaťročí najmenej 1 bilión EUR súkromných a verejných udržateľných investícií.

CINEA
Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) je nástupníckou organizáciou Výkonnej agentúry pre inovácie a siete (INEA). Oficiálne bola zriadená 15. februára 2021 a svoju činnosť začala 1. apríla 2021 s cieľom vykonávať časti určitých programov EÚ. CINEA zohráva kľúčovú úlohu pri podpore Zeleného dohovoru EÚ prostredníctvom efektívnej a účinnej implementácie prvkov jej delegovaných programov: Nástroj na prepojenie Európy (CEF), Horizont Európa, Inovačný fond (IF), program LIFE, Mechanizmus EÚ na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov, Mechanizmus na spravodlivú transformáciu a Európsky fond pre námorné záležitosti, rybné hospodárstvo a akvakultúru. Jeho deklarovaným poslaním je podporovať zainteresované strany pri realizácii Zeleného dohovoru EÚ prostredníctvom vysokokvalitného riadenia programov, ktoré pomáha implementovať projekty prispievajúce k dekarbonizácii a udržateľnému rastu.

Horizont Európa
Program „Obzor Európa“ je najrozsiahlejší nadnárodný program na podporu výskumu a inovácií v histórii a bude ho realizovať EÚ. Tento nový program EÚ v oblasti výskumu a inovácií bude mať na obdobie 2021 – 2027 rozpočet vo výške približne 95,5 miliardy EUR. CINEA bude riadiť pracovné programy programu Horizont Európa v rámci klastra 5, ktorý zahŕňa oblasti klímy, energetiky a dopravy. Časť klastra 5 programu Horizont Európa venovaná opatreniam v oblasti klímy je zodpovedná za vypracovanie stratégií a politík na zmierňovanie a prispôsobovanie sa globálnej klimatickej kríze na základe pochopenia jej príčin, vývoja a vplyvu, ako aj troch misií EÚ (Misia „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá", Misia EÚ „Prispôsobovanie sa zmene klímy", Oceány).

Celkovo sa predpokladá, že agentúra CINEA bude v rámci programu Horizont Európa spravovať rozpočet vo výške až 15 miliárd eur v súlade s viacročným finančným rámcom (VFR) na roky 2021 – 2027.