FINANCOVANIE MISIÍ

Mestá by mali vypracovať integrované akčné plány v oblasti klímy, ktoré budú obsahovať dlhodobé ciele v oblasti dekarbonizácie, odolnosti a udržateľného rozvoja. Financovanie sa musí zosúladiť s dlhodobými cieľmi, aby sa predišlo krátkozrakým investíciám, ktoré by mohli viesť k vzniku „uviaznutých aktív“ alebo k neefektívnosti. Je potrebné zabezpečiť, aby investície zohľadňovali vplyvy na viaceré sektory (napr. doprava, energetika, odpadové hospodárstvo) s cieľom dosiahnuť komplexnú transformáciu miest.

Vytvorte finančné stratégie, ktoré zabezpečia spravodlivé rozdelenie prínosov projektov s Klimatickou neutralitou, najmä v prospech zraniteľných skupín obyvateľstva. Vytvorte mechanizmy financovania, ktoré uprednostňujú investície do nízkopríjmových a marginalizovaných štvrtí, ktoré sú najviac ohrozené dôsledkami zmeny klímy. Riešte potenciálne finančné prekážky brániace prístupu (napr. vysoké počiatočné náklady na energeticky úsporné bývanie alebo ekologickú dopravu) prostredníctvom cielených dotácií alebo grantov.

Vypracovanie jasne definovaného investičného plánu je prvým krokom k tomu, aby mestá mohli prijať potrebné finančné záväzky na dosiahnutie Klimatickej neutrality.

Vyčísliť náklady a prínosy dosiahnutia uhlíkovej neutrality

Na vypracovanie realizovateľného Investičného plánu musia mestá najskôr posúdiť náklady spojené s prechodom na Klimatickú neutralitu. To si vyžaduje podrobné finančné modelovanie projektov v oblasti infraštruktúry, systémov obnoviteľných zdrojov energie, dopravných sietí a iniciatív zameraných na odolnosť miest. Okrem toho musia mestá vyhodnotiť ekonomické prínosy dekarbonizácie, ako je zlepšenie verejného zdravia, zníženie nákladov na energiu, vytváranie pracovných miest v ekologických odvetviach a posilnenie dlhodobej odolnosti voči katastrofám súvisiacim s klímou.

Zhodnotiť investičnú medzeru

Po kvantifikácii nákladov a prínosov musia mestá posúdiť investičnú medzeru – rozdiel medzi dostupnými finančnými zdrojmi a celkovým financovaním potrebným na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Táto medzera poskytne informácie o rozsahu potrebného financovania a pomôže stanoviť priority investícií. Na základe pochopenia rozsahu tohto nedostatku sa mestá môžu zamerať na konkrétne oblasti, kde túto medzeru môžu preklenúť súkromné investície, vládna podpora alebo medzinárodné financovanie.

Politické rámce na miestnej aj celoštátnej úrovni majú významný vplyv na úspešnosť financovania opatrení v oblasti klímy. Mestá musia dôkladne preskúmať existujúce politiky, aby zistili, čo napomáha a čo bráni dosiahnutiu Klimatickej neutrality.

Podporné opatrenia

Medzi podporné opatrenia patria daňové stimuly pre ekologické projekty, dotácie na zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a právne predpisy podporujúce udržateľné stavebníctvo a dopravu. Mestá by mali zabezpečiť, aby tieto opatrenia podporovali investície do nízkouhlíkovej infraštruktúry, ako sú energeticky úsporné budovy alebo siete pre elektrické vozidlá (EV), a zároveň uľahčovali prístup k financovaniu opatrení na ochranu klímy zo strany verejného aj súkromného sektora.

Obmedzujúce opatrenia

Na druhej strane môžu pokrok brzdovať reštriktívne opatrenia, ako sú zastarané stavebné predpisy alebo dotácie na fosílne palivá. Mestá by sa mali snažiť o zrušenie alebo reformu predpisov, ktoré bránia investíciám do boja proti zmene klímy. Napríklad môže byť potrebné aktualizovať územné plány, aby umožňovali udržateľnejší rozvoj miest, alebo môže byť potrebné zmeniť reguláciu verejných služieb tak, aby uprednostňovali obnoviteľné zdroje energie pred fosílnymi palivami. Navyše, dlhové stropy stanovené v rámci národnej politiky môžu výrazne obmedziť úverovú kapacitu mesta.

Zavádzať environmentálne politiky

Zavedenie podporných opatrení, ako sú ekologické verejné obstarávanie, zvýšenie daní z fosílnych palív alebo poplatky za preťaženie dopravy, bude mať zásadný význam pre zabezpečenie rôznorodých zdrojov kapitálu potrebných na dosiahnutie Klimatickej neutrality. Načasovanie týchto opatrení bude mať vplyv na rozdelenie dostupného kapitálu v priebehu času.

Úspešné stratégie financovania opatrení v oblasti klímy závisia od zapojenia širokého spektra zainteresovaných strán z verejného aj súkromného sektora. Mestá musia identifikovať kľúčových aktérov a zapojiť ich do spolupráce, aby zabezpečili koordinované konanie.

Vládne inštitúcie

Miestne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri plánovaní, regulácii a realizácii opatrení v oblasti klímy. Národné a regionálne vlády môžu tiež poskytovať nevyhnutné finančné prostriedky, politickú podporu a regulačný dohľad nad iniciatívami na úrovni miest.

Súkromný sektor a finančné inštitúcie

Súkromný sektor, vrátane bánk, správcov aktív a podnikov, je kľúčovým zdrojom investičného kapitálu. Zelené dlhopisy, iniciatívy v oblasti spoločenskej zodpovednosti podnikov a verejno-súkromné partnerstvá (PPP) predstavujú hlavné mechanizmy na mobilizáciu súkromných finančných prostriedkov pre projekty s Klimatickou neutralitou.

Komunita a občianska spoločnosť

Zapojenie miestnej komunity je kľúčové pre to, aby boli investície do boja proti zmene klímy spravodlivé a zároveň účinné. Mimovládne organizácie (MVO), záujmové skupiny a miestni obyvatelia môžu pomôcť získať podporu verejnosti pre opatrenia v oblasti klímy a zabezpečiť, aby z investícií mali prospech všetci obyvatelia mesta.

Na orientáciu v zložitej ponuke finančných možností môžu mestá využiť nástroj na finančné poradenstvo, ktorý im pomôže nájsť možnosti financovania zodpovedajúce ich potrebám. Vzhľadom na pravdepodobný rozsah nákladov verejný kapitál sám o sebe nestačí na dosiahnutie Klimatickej neutrality. Zavedenie inovatívnych mechanizmov umožňuje mestám prilákať veľké súkromné investície efektívnym využívaním verejných prostriedkov a zdrojov. Kombinované financovanie sa týka strategického využitia verejného kapitálu na mobilizáciu súkromných investícií do projektov, ktoré prinášajú sociálny, environmentálny a finančný prínos. V kontexte Klimatickej neutrality môžu byť kombinované finančné nástroje veľmi účinné pri znižovaní rizík projektov a prilákaní súkromného kapitálu.

Partnerstvá verejného a súkromného sektora

Zapojte súkromný sektor do financovania projektov s Klimatickou neutralitou prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev. Vlády môžu využiť mechanizmy, ako sú daňové stimuly, zdieľanie rizika alebo záručné fondy, na podporu investícií zo súkromného sektora. Spolupráca so súkromnými subjektmi môže mestám pomôcť získať prístup k inovatívnym zdrojom financovania.

Zelené dlhopisy a dotácie

Zelené dlhopisy sú čoraz obľúbenejším nástrojom na získavanie kapitálu pre projekty šetrné k životnému prostrediu, ako sú zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov alebo energeticky úsporné bývanie. Mestá môžu tiež požiadať o granty a zvýhodnené úvery od medzinárodných rozvojových inštitúcií, ktoré je možné kombinovať so súkromnými prostriedkami na financovanie rozsiahlych klimatických projektov.

Financovanie prechodu na Klimatickú neutralitu je vzhľadom na rozsah investícií, dlhodobý časový horizont a neistoty týkajúce sa technológií, politík a trhových trendov zo svojej podstaty rizikové. Mestá musia posúdiť všetky možné riziká spojené s investíciami a určiť stratégie na ich zmiernenie s cieľom prekonať primárne aj reziduálne riziká.

Finančné riziká

Dlhodobé investície do opatrení v oblasti klímy môžu byť vystavené finančným rizikám, ako sú zmeny úrokových sadzieb, inflácia alebo kolísanie cien energie. Na zmiernenie týchto rizík môžu mestá zabezpečiť výhodné podmienky financovania prostredníctvom dlhodobých zmlúv alebo využiť finančné deriváty, ktoré slúžia na zaistenie proti cenovým výkyvom.

Politické a regulačné riziká

Zmeny v politike alebo politická nestabilita môžu ohroziť investície do boja proti zmene klímy. Kľúčové je zabezpečiť širokú politickú podporu pre opatrenia v oblasti klímy a zaručiť stabilitu právneho rámca. Partnerstvá medzi verejným a súkromným sektorom môžu tiež pomôcť pri riadení regulačných rizík tým, že zmluvné záväzky zostanú zachované aj cez politické cykly.

Technologické a implementačné riziká

Ďalším významným rizikom je neistota týkajúca sa dostupnosti a škálovateľnosti nových technológií. Mestá môžu tento problém riešiť diverzifikáciou investícií do viacerých technológií a postupným rozširovaním projektov tak, aby zohľadňovali technologický pokrok.

Riziká týkajúce sa kapacity

Ak sa na to nezareaguje, potenciálny nedostatok schopností alebo skúseností mestských úradníkov v oblasti prechodného financovania by mohol predstavovať riziko pre realizáciu Investičného plánu. V rámci snáh mesta o dosiahnutie Klimatickej neutrality je potrebné riešiť riziká súvisiace s vnútornými kapacitami a schopnosťami, ako aj riziká spojené s inštitucionálnou adaptáciou.

Aby sa zabezpečil trvalý pokrok smerom k Klimatickej neutralite, musia mestá začleniť klimatické hľadiská do všetkých zložiek mestského rozpočtu, prideľovania zdrojov a investičných rozhodnutí, čo pomôže získať maximálnu podporu pre túto transformáciu a zabezpečiť dôveru investorov.

Zahrnúť otázky klímy do mestských rozpočtov

Namiesto toho, aby mestá vnímali projekty v oblasti klímy ako niečo oddelené od ostatných mestských iniciatív, mali by klimatické ciele začleniť do celkového procesu tvorby rozpočtu. To znamená vyčleniť finančné prostriedky na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, zelenej infraštruktúry a odolnosti ako súčasť hlavného programu rozvoja mesta.

Hodnotenia vplyvu na klímu

Každé dôležité investičné rozhodnutie, či už sa týka dopravy, bývania alebo energetiky, by malo zahŕňať posúdenie vplyvu na klímu. Tým sa zabezpečí, že všetky mestské projekty budú v súlade so širším cieľom znižovania emisií a zvyšovania odolnosti voči zmene klímy.

Podporovať ekonomiku šetrnú ku klíme

Mestá by sa mali snažiť podporovať miestne hospodárstvo, ktoré je v súlade s klimatickými cieľmi. Zahŕňa to podporu rozvoja ekologických odvetví, motivovanie podnikov k zavádzaniu udržateľných postupov a vytváranie pracovných miest v odvetviach obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a odolnosti voči zmene klímy.